http://www.euractiv.sk/csr-spolocenska-zodpovednost/interview/zodpovedny-spotrebitel-sa-len-rodi-019612

Pamätáme sa ako firmy na Slovensku začínali tým, že na Vianoce zasypali detské domovy darčekmi a všetci boli spokojní. Zodpovedné podnikanie však obnáša oveľa viac ako len darovanie, je o tom ako ten biznis robíme, hovorí programová riaditeľka pre zodpovedné podnikanie v Nadácii Pontis.

Neprežívame práve najlepšie ekonomické časy. Aký je podľa vás vplyv ekonomickej neistoty na zodpovedné podnikanie?

Kríza má na podnikanie samozrejme dopad. Manažéri sa snažia znižovať náklady vo všetkých oblastiach. Faktom je, že na začiatku   mnohé firmy kvôli kríze prepúšťali.  Líšil sa však aj ich prístup k zamestnancom. Niektoré firmy prešli na kratší pracovný čas, aby udržali zamestnanosť. V spoločnosti Embraco v Spišskej Novej Vsi zasa z dvoch partnerov prepustili len jedného, aby kríza nemala až taký dopad na rodiny. Prístup firiem je rôzny, ale mnohé z nich sa dokážu napriek kríze zachovať zodpovedne. Myslia na svojich zamestnancov, životné prostredie a podporujú okolitú komunitu, v ktorej pôsobia. Ak je v procesoch firmy zavedený koncept zodpovedného podnikania, kríza na ňu nemá vplyv.

Nezaznamenali ste skôr pokles aktivít firiem v oblasti zodpovedného podnikania?

Ak máte napríklad vo firme nastavenú stratégiu zodpovednosti voči životnému prostrediu a zavediete napríklad zber mobilných telefónov, nemôžete len tak prísť a povedať „stop“. Zodpovedné podnikanie je súčasťou  procesov, ktoré majú firmy nastavené dlhodobo a nevzdávajú sa ich. Ani v prípade programov, ktoré podporujú komunitu, to tak nie je.  Napríklad Slovak Telecom cez nadačný fond v Nadácii Pontis má svoj strategický program pre nepočujúcich podnikateľov, ktorí si môžu rozbehnúť vlastný biznis. Hoci je kríza, firma program neuzavrie, pretože ho vníma z dlhodobého hľadiska a vidí, že program má pozitívny vplyv na komunitu nepočujúcich. Podobne je to aj v ostatných oblastiach. Ak však firma uvažuje tak, že sa jej darí a dá 10-tisíc eur na detský domov, potom ich počas krízy nemusí uvoľniť a vyhovorí sa na zlú ekonomickú situáciu.

Prezident Business Leaders Forum, Martin Kubala, sa na  vašej konferencií o zodpovednom podnikaní vyjadril, že je čas prejsť od sentimentálnej filantropie k niečomu sofistikovanejšiemu. Do akej miery sa to na Slovensku deje?

Tento komentár reflektuje snahu združenia Business Leaders Forum, ktoré administruje Nadácia Pontis o to, aby sa teória zodpovedného podnikania čo najviac uplatňovala v biznis praxi. Združenie tvoria rôzne skupiny. Máme napríklad skupinu, ktorá sa venuje environmentálnej udržateľnosti a klimatickej zmene. Ďalšia sa orientuje na zodpovedných dodávateľov a úlohou novej skupiny je sa viac venovať téme aktívneho starnutia. To všetko sú  témy, ktoré nehovoria o sentimentálnej filantropii, ale o konkrétnych procesoch vo firmách, ktorých správne nastavenie je  prínosom pre všetky zúčastnené strany.

Vývoj zodpovedného podnikania na Slovensku je taký, že väčšina firiem najprv začína darovaním. Je to také od srdca a najľahšie. Vo firme si povedia, zarobíme peniaze, niečo sa nám zvýšilo, tak z toho niečo dáme. Vždy je to hodné obdivu, poďakovania alebo ocenenia. Pamätáme sa ako firmy na Slovensku začínali tým, že na Vianoce zasypali detské domovy darčekmi a všetci boli spokojní. Zodpovedné podnikanie však obnáša oveľa viac ako len darovanie, je o tom ako ten biznis robíme. A postupne sa dostávame aj  ku konkrétnym aktivitám, ktoré sú súčasťou podnikania. Príkladom transparentnosti je, že niektoré z firiem o svojom podnikaní reportujú v správach a poskytujú mnoho zaujímavých informácií o svojom prístupe k jednotlivým partnerom firmy.

Nadácia Pontis je akoby jedinou viditeľnou organizáciou, ktorá sa zodpovedným podnikaním zaoberá systematicky zaoberá. Nie je to málo na jednu krajinu?

Myslím si, že nie sme jediní. Snažia sa aj iní. Je to však veľmi dobrá otázka. Asi pred mesiacom som sa zúčastnila stretnutia v Berlíne, ktoré organizovala Európska komisia Zišli sa na ňom zástupcovia organizácii, ktoré sa snažia zaviesť zodpovedné podnikanie do malých a stredných podnikov.  Politika Európskej komisie sa zameriava predovšetkým  na malé a stredné podniky, ktoré sú chrbtovou kosťou ekonomiky. Na Slovensku v nich pracuje 72 percent ľudí. V Berlíne som si uvedomila, že som tam jediný človek, ktorý zastupuje Slovensko Kým z  iných krajín to boli viacerí  ľudia aj so zastúpením  štátnych inštitúcií.

Na Slovensku však  podpora zodpovedného podnikania zo strany štátu ešte absentuje. Nadácia Pontis zakladala Business Leaders Forum ešte v roku 2004, čo bolo veľmi skoro. Odvtedy sa však  toho veľa nezmenilo. Spolupracovali sme s United Nations Development Programme (UNDP)  na druhej verzii národnej stratégie, ktorá sa mala týkať podpory zodpovedného podnikania zo strany slovenskej vlády. Žiaľ, padla vláda a nebolo ju komu predložiť. Sme organizácia, ktorá sa zodpovednému podnikaniu venuje dlhodobo. Máme svoju stratégiu, víziu a vieme ako to má vyzerať, čo je dôležité. Štátna podpora zodpovedných firiem, ako je tomu v iných krajinách, by tento proces určite posilnila.  

Existujú rozdielne prístupy ku konceptu zodpovedného podnikania, ktoré spolu súťažia?

Existujú dva modely zodpovedného podnikania. Jeden je americký, ktorý hovorí o darcovstve. Firmu vníma z pozície, kedy už má svoj zisk a rozdáva peniaze. Európsky model zodpovedného podnikania je však širší. Síce sa  tiež pozerá na to, čo firma s peniazmi robí, ale navyše ho zaujíma, ako daná firma prišla k peniazom a ako podniká. Tento prístup je oveľa náročnejší. Existujú manažéri, ktorí sa pozerajú  len na zisk. Hrajú sa s loptou, ktorú potrebujú dostať do tej správnej bránky. Avšak manažéri, ktorí sa rozhodli ísť cestou zodpovedného podnikania, musia brať do úvahy viac partnerov. Samozrejme, každá firma je tu preto, aby mala zisk a napĺňala ciele akcionárov. Ďalší partneri firmy sú však jej zamestnanci.

V 21. storočí už poslušnosť zamestnancov a ďalšie podobné vlastnosti nemajú pre firmu ekonomický prínos. Je to práve iniciatívnosť, tvorivosť a zapálenosť zamestnancov, čo firma potrebuje. Ak sa vrcholový manažér správa tak, že  zamestnanci sú nespokojní, je to možno otázka dvoch rokov, kým sa to vo firme prejaví aj na ekonomických ukazovateľoch. Nemôžeme od ľudí čakať, že keď sú nespokojní,  budú tvoriví a budú premýšľať nad tým, ako by sa niektoré veci mohli urobiť lepšie. Vždy tvrdím, že manažér, ktorý implementuje zodpovedné podnikanie je umelcom – žonglérom, ktorý manažuje oveľa viac loptičiek, teda partnerov.

Ako to dnes vyzerá so štátnou stratégiou podpory zodpovedného podnikania zo strany novej vlády?

Na túto otázku sa odpovedá ťažko. Starostlivosť o zamestnancov je ľavicová agenda. Je to zrejme otázka prístupu, priorít a toho, ako si to vláda premietne. Najhoršie je, že naši politici o  zodpovednom podnikaní nemajú žiadne informácie. V roku 2010 sme na Slovensku organizovali konferenciu, kedy tu bol nórsky kráľ Harald V. Politici sa vtedy prvýkrát informovali o tom, o čom to vlastne s nimi chce hovoriť. Vtedy sa na tému zodpovedného podnikania pozreli, ale nejaký posun sa neudial. Problém je v tom, že na Slovensku je situácia trochu obrátená: iniciátormi zodpovedného podnikania sú tu nadnárodné firmy, ktoré majú svoje matky v zahraničí. A tam  to robia tak preto, lebo doma to vyžadujú spotrebitelia. Spotrebitelia vo vyspelých štátoch chcú produkty a služby od firiem, o ktorých vedia, že sa správajú  zodpovedne vo všetkých oblastiach, že nevypúšťajú odpad alebo že neznečisťujú životné prostredie. Na Slovensku sa zodpovedný spotrebiteľ iba začína vykľuvať z vajíčka.

Aké má štát nástroje podpory? Napríklad podmieniť účasť vo verejnom obstarávaní zodpovedným podnikaním?

Možností podpory štátu voči zodpovedným firmám je veľa. Napríklad v severských krajinách platí pravidlo, že firma, ktorá sa uchádza o štátnu zákazku, musí reportovať o svojich zodpovedných aktivitách a musí byť transparentná. Jej povinnosťou je ukázať čo robí, pre koho a ako si manažuje svoje dopady. Firmy v Belgicku, ktoré reportujú svoje aktivity zodpovedného podnikania, dostávajú na prípravu svojich reportov podporu od vlády. Vláda ich podporí, ale produkty a služby kupuje iba od tých, ktorí sa takto správajú. Existujú aj  rôzne podporné programy na zamestnávanie starších. Ak firma zamestná pracovníkov nad 50 rokov, dostane na zamestnanca  príspevok. V ďalších krajinách existujú rôzne  environmentálne programy. Firmy napríklad dostávajú príspevky na kolektory na ohrev vody alebo solárne panely.

Nedávno ste spustili e-learningový kurz  o zodpovednom podnikaní pre malé a stredné firmy. Je hodnotnejšie, ak príde firma so zodpovednými postupmi sama od seba, ako keď sa to naučí od iných?

V rámci zodpovedného dodávateľského reťazca sme zorganizovali tri diskusné skupiny s veľkými firmami, s ich dodávateľmi a s malými firmami, ktoré robia zodpovedné podnikanie skutočne od srdca. Rozprávali sme sa o tom, aké majú  zavedené praktiky v oblasti zodpovedného podnikania. Prekvapilo nás, že malé firmy vnímajú zodpovedné podnikanie ako svoju dôležitú hodnotu.  Väčšinou ide  o ľudí, ktorí danú  firmu založili. Mnohí to považujú za správne. Väčšina z nich  vníma najmä sociálnu emočnú stránku podnikania – zamestnávanie postihnutých, starostlivosť o nejakú sociálnu skupinu. Aj malí podnikatelia sú hodní nasledovania, netreba však zabúdať aj na životné prostredie a ďalšie aspekty zodpovedného podnikania. Je treba ukázať aj im, že v každej firme je možné separovať, znižovať emisie, byť slušní k svojim zamestnancom.

Prieskumy spoločností ako PwC a Ernst and Young hovoria o znepokojivých trendoch – globálne stúpa ochota manažérov dať úplatok, najmä pri vstupe na nové trhy a na Slovensku má valná väčšina zahraničných CEOs obavy z tunajšieho korupčného prostredia. Sledujete nejaký rastúci záujem firiem angažovať sa v tejto oblasti – v transparentnosti a antikorupčnom správaní?

Nie je to ľahká otázka. Keď sme robili semináre o zodpovednom podnikaní na východe Slovenska a pýtali sme sa malých a stredných podnikateľov, tak odmietli na túto otázku odpovedať. Veľmi to pociťujú. Hovorili nám, že sú radi, že o tom rozprávame. Ľudia to vnímajú osobne. Fakt je, že téma korupcie u nás rezonuje. Firmy si uvedomujú, že im to poškodzuje podnikateľské prostredie, znižuje transparentnosť a zvyšuje náklady. Nadácia Pontis každoročne odovzdáva ocenenie Via Bona Slovakia zodpovedným firmám. V rámci nej odovzdávame aj ocenenie za etiku a transparentnosť. Zakaždým je nominácií v tejto kategórií o trocha menej ako pri ďalších kategóriách, ale každým rokom veríme, že situácia zlepší aj v tejto oblasti.

Okrem toho v nadácii chystáme ďalšiu iniciatívu, ktorá bude podporovať transparentné a protikorupčné prostredie na Slovensku.  Skupina firiem na Slovensku sa dohodla, že uvoľnia časť finančných prostriedkov na vytvorenie fondu, ktorý bude podporovať organizácie venujúce sa čistote verejného života a transparentnosti. Viac informácií o fonde a iniciatíve sa dozviete už čoskoro.

PROFIL