Čomu sa venuje Liga za ľudské práva ?

Liga za ľudské práva je občianske združenie právnikov a advokátov, ktoré sa venuje právnemu poradenstvu cudzincov na Slovensku vrátane utečencov. Tým, ktorí si nemôžu dovoliť právnika, ale potrebujú právnu pomoc, pomáhame aj s právnym zastúpením. Napríklad ak cudzinec z nejakého dôvodu neuspel v konaní o pobyte, azyle či o občianstve alebo sankcia uložená administratívnym vyhostením či zaistením je príliš prísna a nezohľadňuje jeho osobnú situáciu, zastupujeme ho aj v opravnom konaní. 

Cudzincom na Slovensku pomáhame s porozumením a uplatnením ich práv a, samozrejme, aj ich povinností. Snažíme sa rozvíjať slovenskú právnu prax, aby odrážala aktuálnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ale aj Súdneho dvora EÚ. Zároveň sa venujeme monitorovaniu práv migrantov, ktorí sú na Slovensku v zaistení, ale aj advokácii, pripomienkovaniu zákonov, politík a usilujeme sa vplývať na zmeny v aplikačnej praxi. Občas organizujeme aj malé zbierky konkrétnej pomoci pre našich klientov. Snažíme sa pomáhať najmä v situáciách, v ktorých málokto pomáha. Naša filozofia pomoci je postavená na posilnení postavenia cudzincov, ktorých sa snažíme podporiť, aby zvládli riešenie svojich problémov sami. 

Ako reflektujete pomoc Slovenska v čase utečeneckej krízy utečencom?

Slovensko by prostredníctvom svojich volených predstaviteľov mohlo byť lídrom aj v iných témach a iniciatívach, nielen pri odmietanísystému kvót. Ako krajina, ktorá nie je zaťažená súčasnou migračnou vlnou, by sme mali ukázať viac solidarity než len v symbolických číslach. Slovensko by sa ako budúca predsednícka krajina Európskej únie malo viac angažovať v príprave konštruktívnych riešení, ako je napríklad príprava a naštartovanie celoeurópskeho presídľovacieho programu, otvorenie ďalších legálnych ciest najmä pre študentov a chorých ľudí.

Nemali by sme sa stavať na roveň krajinám ako Maďarsko, ktoré proti migrantom od jari 2015 robilo negatívnu vládnu kampaň proti imigrantom, na obranu proti utečencom postavilo plot a neváhalo použiť ani slzotvorný plyn a vodné delá. Na tom naozaj niet čo obdivovať. Dôležitou úlohou politikov je zodpovedne a pravdivo informovať o migrantoch a utečencoch a transparentne predstavovať podrobnosti o prijatých plánoch. Verejnosť by mala byť angažovaná ako súčasť týchto riešení.

Koľko žiadateľov o azyl evidovalo Slovensko za rok 2015?

Za rok 2015 požiadalo o azyl na Slovensku 330 ľudí. Tento nízky počet svedčí o tom, že súčasná migračná vlna utečencov a cudzincov, ktorí prichádzajú balkánskou cestou, sa nás veľmi nedotkla. Samozrejme, nízke číslo súvisí najmä s našou geografickou polohou, keď strážime len 98-kilometrovú hranicu Európskej únie s Ukrajinou. Za ostatných pár rokov boli čísla tiež dosť nízke. V roku 2014 sme mali 331 žiadateľov o azyl a v roku 2013 ich bolo 441. Od roku 2007 počet žiadateľov o azyl ročne neprekročil tisícku.

Ako sa na Slovensku postupuje v prípade odchytených ľudí na našich hraniciach ?

V prípade zadržania cudzinca, ktorý nemá potrebné povolenie na pobyt, na území Slovenska cudzinecká alebo hraničná polícia zabezpečí prítomnosť tlmočníka v jazyku, aby sa spolu dohovorili. Polícia zabezpečí prehliadku takéhoto cudzinca, aby sa uistila, že u seba nemá nebezpečné predmety. V mnohých prípadoch je úplne najpotrebnejšie zabezpečiť zdravotnú starostlivosť, pitný režim a stravu, pretože cudzinci bývajú po ceste vyčerpaní, dehydrovaní a vyhladovaní. Polícia za pomoci tlmočníka poučí cudzinca o jeho právach a povinnostiach a vysvetlí mu, že sa dopustil neoprávneného vstupu alebo pobytu na Slovensku. Nasleduje jeho vypočutie, počas ktorého polícia zisťuje, akou trasou a z akých dôvodov cudzinec neoprávnene do našej krajiny pricestoval, prečo opustil svoju krajinu pôvodu a aký bol cieľ jeho cesty.

Pokiaľ cudzinec počas konania na polícii požiada o azyl na Slovensku, slovenské štátne orgány začnú v jeho veci azylové konanie. Ak sa v azylovom konaní zistí, že o jeho žiadosti má rozhodovať iná krajina, slovenské úrady požiadajú o jeho prevzatie.
Ak cudzinec o azyl nežiada a nemá iný dôvod, pre ktorý by sa mohol na Slovensku zdržiavať, polícia začne konať o jeho vyhostení. Buď mu určí lehotu na dobrovoľné vycestovanie zo Slovenska, alebo polícia priamo vykoná jeho vyhostenie. Vyhostenie sa vykonáva spravidla do krajiny, odkiaľ k nám cudzinec nelegálne prišiel, alebo do krajiny jeho pôvodu.

Niektorí cudzinci na Slovensku ostali. Akí medzi nami žijú a v čom sú prínosom ?

Mnohí cudzinci na Slovensku ostávajú. Majú tu prácu, podnikanie, založili si rodinu a sú vďační za príležitosť, ktorú im Slovensko poskytlo. Cudzinci sú často malými podnikateľmi a vytvárajú aj pracovné miesta pre Slovákov. Sú obohatením krajiny po kultúrnej stránke, prinášajú inovatívne myšlienky a nápady. Sprostredkúvajú nám tiež poznanie kúska ich sveta, a tak za zaujímavosťami ich kultúry, ale aj kuchyne nemusíme cestovať mimo Slovenska. Často sú to šikovní športovci alebo umelci a neskôr reprezentujú Slovensko aj v zahraničí. Hlavnou prekážkou pri integrácii utečencov do spoločnosti je nedostatok pozornosti, ktorú ich integrácii venuje štát. Na jednej strane štát vyhlasuje, že chce zabrániť getoizácii, na druhej strane do integrácie utečencov investuje len veľmi málo. Nejde len o nedostatok finančných prostriedkov, ale najmä o neexistenciu podrobného integračného programu, ktorý by premietol do jednotlivých zákonov individuálne nároky, ale aj povinnosti utečencov v súvislosti s integráciou.

Napríklad by zakotvil výšku a čas poskytovania tzv. integračného príspevku, ktorý by bol začlenený do existujúceho systému sociálneho zabezpečenia vo forme vyrovnávacieho opatrenia, alebo vytvoril podmienky na zabezpečenie kvalitných a dostupných certifikovaných kurzov slovenského jazyka, podmienky na bývanie v tzv. sociálnych bytoch. Slováci sa pri riešení mnohých životných otázok opierajú o sociálne siete, ktoré sú veľmi silným podporným mechanizmom nielen pri hľadaní práce, ubytovania, ale aj ako psychická podpora. Toto mnohým utečencom chýba, pretože aj komunít cudzincov je Slovensku zatiaľ len veľmi málo. Utečenci sa usilujú aspoň o zlúčenie s najbližšími členmi rodiny. Vybavenie ich príchodu na Slovensko je však často náročné a zdĺhavé. V prípade jedného klienta sa zlúčenie rodiny podarilo až po dlhých ôsmich rokoch, keď konečne mohol znovu uvidieť svoje dcéry. Podpora rodinného zázemia často chýba aj mladým jednotlivcom, ktorí sa v prvom rade musia postarať o svoje prežitie a až potom môžu pomýšľať na dokončenie si stredoškolského alebo vysokoškolského vzdelania.

 

 

Petra Nagyová
bývalá PR manažérka Nadácie Pontis