ANKETA: Vediete deti k filantropii?
Tento článok vyšiel v magazíne Nadácie Pontis filantropia – je to rodinné
Všetci intuitívne cítime, že človek sa filantropom či filantropkou nerodí, ale stáva. Piatich inšpiratívnych osobností sme sa preto opýtali, či vedú svoje deti a vnúčatá k filantropii. Zaujímalo nás, či stále prevažuje skôr klasická výchova k slušnosti, kedy deti len počúvajú príkazy (Pekne pozdrav, Poďakuj, Nevŕtaj sa v nose), alebo im rodičia a starí rodičia vysvetľujú, prečo je dôležité správať sa zodpovedne voči iným ľuďom, krajine či prírode. Odpovede nás nielen potešili, ale aj inšpirovali.
Lucia Pašková
Curaprox Slovensko
Hovoriť s deťmi o filantropii a hodnotách je podľa mňa dobrá cesta. Začína to už od obyčajných veci v škole – ako sa moje dieťa zachová, keď spolužiak/spolužiačka nemá desiatu alebo nemá bundu a prší. Či ako sa postaví k tomu, keď niekto pred ním hovorí zle o niekom inom. Decká vo veku 8-12 rokov sú „správňaci“ – vtedy majú najlepšiu a najprísnejšiu morálku, takže práve v tomto veku je najdôležitejšie sa s nimi o tom baviť. Deti sú nám pekným zrkadlom – nič nám nedarujú. Môžeš moralizovať, koľko chceš, a potom to raz neurobíš a máš to na tanieri.
Mária Hurajová
Slovak-American Foundation
Spoločné chvíle s mojimi vnúčatami sú pre mňa krásnym darom. Rodičia ich vychovávajú tak, aby z nich vyrástli slušní ľudia, zodpovední k sebe a k svojmu okoliu – triedenie odpadu, šetrenie energie, posúvanie oblečenia či podpora rôznych charitatívnych akcií je teda prirodzenou súčasťou ich života. Ja sa im snažím vštepiť vnímanie hodnôt cez rozprávanie o „živote“ – ako to bolo kedysi, keď ich rodičia boli ešte deti, alebo z mojej mladosti. Cez vonkajšie podnety sa vieme prepracovať k historickýmu dalostiam, k zásadám slušného správania, k ochrane životného prostredia či k rešpektovaniu ľudí, ktorí sú iní. Napríklad v supermarkete im snáď nikdy nezabudnem pripomenúť, ako sme si cenili potraviny a koľko ľudí ešte aj dnes trpí hladom a nemá prístup k pitnej vode. Alebo pri jednoduchej otázke, prečo sa most volá Apollo, sa dopracujeme až k mojim spomienkam na prechádzky s otcom k zbombardovanej Apollke a k hrôzam 2. svetovej vojny. A neodpustím si moju obľúbenú tému, ako sme s ich rodičmi počas Nežnej revolúcie chodili na námestie a štrngali kľúčmi. Chcem, aby si uvedomovali, že síce žijú v slobodnej krajine, ale slobodná bude len dovtedy, pokiaľ si slobodu budeme chrániť.
Sandra Štasselová
mestská plánovačka na rodičovskej službe
Odkedy mám dieťa, nechodím na červenú, lebo najskôr predsa počkáme na zeleného panáčika. Taktiež často vysvetľujem dôvody mojich akcií, napríklad keď niekto zle parkuje („Mama, prečo si zdvihla stierače na tom aute?“). Odkedy chodíme električkou na hudobnú, syn rád komentuje, prečo niekto sedí a niekto stojí a kto by mal koho pustiť. Je to vážnejšie než „Big Brother“ – oko, ktoré stále dohliada nielen na to, čo robím, ale je pripravené si to osvojiť a opakovať. S trojročným a polročnou toho doma veľa nenafilozofujeme, no snažíme sa ich naučiť byť slušnými, vážiť si, čo máme, a s radosťou pomáhať tým, ktorí nemali toľko šťastia, ako sme mali my. Dohody treba plniť, lego upratovať, so sladkosťami sa deliť a v električke pustiť starších či zraniteľnejších. Občas poupratujeme celý dvor a ku káve si namiesto koláča kúpime Nota bene. Decká zatiaľ nevedia o trvalých príkazoch z našich účtov na podporu dobrých vecí, no aj k tomu sa v našich rozhovoroch časom určite dostaneme.
Maria Jahnova Sztarovics
Wings4U
Žijeme s manželom v Českom raji v mestečku Semily, ktoré patrí medzi priekopníkov v triedení odpadu. S deťmi (10 a 12 rokov) tak recyklujeme úplne všetko, dokonca máme na záhrade aj veľký kompost na bioodpad. Kúsok od neho visela aj búdka pre vtáčiky, ale odkedy máme mačku-lovkyňu, už ich k nám radšej nelákame. Deti učíme, že keď už niečo nepoužívame, darujeme to ľuďom, ktorým sa to zíde. Takto dávame do obehu kopec vecí vrátane nábytku či hračiek. Máme radosť, že sa všetko využije a detské oblečenie neraz koluje z rodiny do rodiny. S kamarátkou Luciou Paškovou sme nedávno spustili projekt Svetlo pod perinou, ktorý deťom prináša inšpiratívne príbehy výnimočných slovenských žien a mužov a ukazuje im, že si môžu vybrať, čím chcú byť. Zároveň poukazuje na to, že slušnosť, rôznorodosť či nebojácnosť postaviť sa bezpráviu sú dôležité hodnoty pre život. Ja príbehy mojim deťom čítam vždy ešte predtým, ako majú vyjsť, a je až neuveriteľné, ako veľmi sa chcú o nich rozprávať. Je to milá forma, ako deťom sprostredkovávať rôznorodé témy, a najmä sa s nimi podeliť o svoj vlastný postoj k nim. Vedieť, ako to máme my – ich rodičia – je pre nich to najdôležitejšie.
Peter Kolesár
CIVITTA Slovakia
S dcérou a synom (5 a 8 rokov) veľa diskutujeme o potrebe pomáhať druhým a ukazujeme im príklady skupín, ktoré takúto pomoc potrebujú. Zároveň vymýšľame spôsoby, ako by aj oni mohli rozhodovať o tom, kde, kedy a akou formou vieme ako rodina druhým pomôcť. Ak niekde prispejeme, tak im vysvetľujeme, prečo tak robíme a prečo je to potrebné. Priebežne sa snažíme naše deti posilňovať v tom, aby nepodliehali predsudkom a stereotypom o niektorých, najmä marginalizovaných, skupinách obyvateľstva. Otvorená myseľ je dobrým základom pre filantropiu.
