Ako čerstvý absolvent ruskej histórie a umývač riadov Ari Weinzweig zistil, že sa nechce živiť ani jedným, ani druhým. A tak si s obchodným partnerom Paulom Saginawom vzali pôžičku dvadsaťtisíc dolárov a otvorili v meste Ann Arbor v americkom Michigane lahôdky Zingerman’s, kde predávali európske a židovské delikatesy a sendviče. Dnes je Zingerman’s komunitou miestnych biznisov so sedemnástimi partnermi, vyše päťsto zamestnancami a ročným obratom 40 miliónov dolárov. V exkluzívnom rozhovore pre Profit Ari prezrádza možno trochu nečakané tajomstvo tohto úspechu.

* Prečo Zingerman’s, keď sa tak ani jeden nevoláte?

Keď sme s Paulom na jeseň roku 1981 prvý raz začali uvažovať o biznise, chceli sme, aby názov naznačoval, že sú to dobré miestne delikatesy a aby to zároveň znelo „židovsky“. Keďže sme obaja židovského pôvodu, mohli sme použiť niektoré naše priezvisko, ale tu nič neznamenali. Na rozdiel od Slovenska či Rakúska, v Amerike moje priezvisko takmer nikto nedokáže vysloviť. To by nebol práve dobrý začiatok biznisu. Ani Paulovo priezvisko nebolo vhodné, Saginaw znie skôr ako priemyselné mesto severne od Detroitu alebo indiánsky kmeň, podľa ktorého je pomenované. Nikomu to neevokuje skvelý sendvič s koreneným hovädzím. A tak sme sedeli na zemi v Paulovej obývačke, popíjali pivo a skúšali stovky rôznych mien. Chceli sme, aby sa začínalo na A alebo Z, aby sa ľahko našlo v zozname. Nakoniec sme vybrali Zingerman’s, čo sa ujalo dosť dobre.

* Čím ste chceli byť ako chlapec?

Nemal som presnú predstavu. Chvíľu som chcel byť archeológom. Potom architektom. Asi mám rád veci, čo sa začínajú na „a“ ako anarchista.

* Práve knižku o leadershipe píšete z pozície anarchistu vo výslužbe. Naozaj ste ním boli?

Keď som začal v sedemdesiatych rokoch študovať históriu, moja nedôvera k autoritám a fascinácia obskúrnymi mysliteľmi ma priviedli k tomu, že som trávil veľa času v knižnici, v sekcii radikálnej politiky. Asi by som mal trochu vysvetliť, čo vlastne anarchizmus je, lebo mám pocit, že to ľudia vnímajú nesprávne. Mýlia si anarchiu a anarchizmus. To prvé je zmätok bez vedenia, to druhé filozofia založená na úcte k osobnej slobode bez obmedzení zo strany externých autorít. Dodnes mnohí žijú v tom, že je to o násilí v snahe vyvolať chaos.

* Ale niektorí sa v histórii naozaj uchýlili k násiliu.

Áno, ale väčšinou boli anarchisti mierumilovní ľudia. Ak viete čítať medzi riadkami, zistíte, že je to vlastne veľmi pozitívne vnímanie ľudstva, založené na presvedčení, že ľudia chcú robiť správne veci a zvyčajne ich aj robia, pokiaľ im v tom nebránia autoritárske štruktúry slúžiace vlastným záujmom. Pre mňa anarchizmus nie je vôbec o politike. Je to o spôsobe života, zdravom samoriadení, voľbe robiť správne veci a pomáhať tým, čo to potrebujú, vedomom rozhodnutí o tom, ako chcem žiť.

* A na vysokej škole ste už vedeli, čím chcete byť?

Vtedy som vonkoncom nemal presnú predstavu. Mal som titul z histórie, ale s tým sa veľa nedá robiť. Vedel som akurát, že sa nechcem vrátiť domov. A tak som sa zamestnal v reštaurácii, kde bol Paul manažérom. Náhodou som naďabil na prácu, ktorú milujem. Mám rád jedlo a varenie. A príbehy, ktoré sú za jednotlivými potravinami a jedlami. Tak som prakticky využil aj diplom z histórie.

* Pamätáte si na prvý záblesk inšpirácie, ktorý sa premenil na Zingerman’s?

Zrodilo sa to v reštaurácii, kde som umýval riad a robil pomocného kuchára. S Paulom, ktorý tam bol manažérom, sme sa spriatelili. Veľa večerov sme strávili debatami o tom, čo by sme robili, keby sme mali vlastný podnik a neboli obmedzovaní nízkymi nárokmi na kvalitu. Jeden nápad, ktorý pretrval, bolo založiť si vlastné lahôdky. Obaja sme vyrastali na domácej židovskej kuchyni, zvykli sme si na dobrý sendvič s koreneným hovädzím a ďalšie tradičné špeciality, ktoré sme v Ann Arbor nemali.

* A kedy ste to zrealizovali?

Na jeseň v roku 1981 som už mal dosť korporátnej gastronómie. Nemal som deti ani dlhy, takže nebol dôvod zotrvávať v práci, ktorá ma čoraz menej bavila. Dal som dvojmesačnú výpoveď a začal som sa pripravovať na nejasnú, ale – ako som veril – zaujímavú budúcnosť. A zrazu mi zavolal Paul, ktorý už mal rok vlastný biznis, s tým, že sa uvoľnila budova oproti jeho rybiemu trhu a či nechcem odísť z reštaurácie a otvoriť si lahôdky, o ktorých sme hovorili. Začali sme teda pracovať na podnikateľskom pláne i menu a v marci 1982 sme otvorili.

* Mali ste už vtedy predstavu, ako by sa to mohlo ďalej vyvinúť?

Vôbec nie. To všetko prišlo až potom. Pôvodne sme chceli iba výnimočnú miestnu reštauráciu s výborným jedlom a obsluhou, kde by ľudia radi chodili aj pracovali. Len jedno, netúžili sme mať sieť. Máme radi unikátne veci a nechceli sme stovky Zingerman’s po svete.

* Siete sú zlé?

Zistili sme, že úspech prináša zaujímavé problémy. Bežný model rastu amerických podnikov je, že keď ste úspešní, začínate otvárať nové prevádzky. Najskôr lokálne, potom po celej krajine. Ale toto replikovanie vedie jasne k zníženiu kvality jedla a obsluhy. Keď si otvoríte druhý obchod, o niečo prídete. Pri treťom a štvrtom sa začína vytrácať charakter vášho podniku. A keď otvoríte prevádzku v inom meste, váš unikátny podnik sa stane takmer univerzálnym. S takým niečím sme svoje mená spájať nechceli.

* Ako ste sa teda rozhodli?

Vybrali sme si menej zvyčajný plán. Niečo, čo nám umožní stavať na tom, čo sme už rozbehli a dá ľuďom v našej firme možnosť na pozitívny rozvoj. Rozhodli sme sa vytvoriť komunitu miestnych biznisov. Je to skupina podnikov v oblasti Ann Arbor pod značkou Zingerman’s, z ktorých každý sa špecializuje na iný typ potravín. Každý riadi jeden alebo viacerí partneri, aby tam bol stále niekto, kto bude denne do biznisu prenášať vášeň a vytrvalosť, ktoré treba všade, ak chcete byť naozaj úspešní. Paul a ja sme tu na to, aby sme im poradili, keď treba, podporili ich, poskytli vedenie a čokoľvek, čo je potrebné. A to zahŕňa všetko možné, od písania kníh cez ochutnávky, pátranie po skvelom jedle a tréningy až po upratovanie stolov a vynášanie smetí.

* Začali ste vydávať aj knihy pre začínajúcich podnikateľov. Ako na to prišlo?

Knižky jednoducho vyplynuli z toho, čo sme učili v našej organizácii a potom v našej vzdelávacej skupine ZingTrain. Písanie považujem za dobrý spôsob, ako si ujasniť, o čom naša organizácia je a ako uvažujeme. Vytvára to na mňa zdravým spôsobom tlak, lebo ak o niečom chcem písať, musím ten materiál do hĺbky pochopiť. A je to dobrý spôsob, ako vychovať nasledovníkov. To, čo je v mojich knihách, tu azda bude ešte dlho po mne.

* Mohlo sa to všetko odohrať aj inde ako v Ann Arbore? Alebo je toto miesto niečím špeciálne?

Vďaka univerzitnej komunite je Ann Arbor veľmi zaujímavé a eklektické mesto. Ale som presvedčený, že zdravý udržateľný biznis sa dá vybudovať kdekoľvek. Prirodzené zákony biznisu, ktoré sme spísali, sú skutočne prirodzené a univerzálne. Zamestnanci vždy lepšie robia, ak im vedenie slúži. A firmy, ktoré vedia ľudí oceniť, sú zdravšie. Je dôležité adaptovať sa na ekosystém, v ktorom podnikáte, ale úspech bude oveľa pravdepodobnejší, ak budete podnikať v súlade s tými zákonmi. To platí rovnako pre firmy i neziskové organizácie. Pre veľké aj pre malé.

* Napísali ste knihu o tom, ako poskytovať vynikajúci servis. Dá sa to naučiť alebo to niektorí ľudia majú v krvi?

Som presvedčený, že každý sa dokáže naučiť čokoľvek, ak je ochotný na tom nejaký čas tvrdo pracovať. Ja som nesmelý introvert, ktorý sa naučil viesť firmu a rozprávať pred veľkým publikom. Naučil som sa písať, variť. Preto si myslím, že aj to, ako poskytovať druhým skvelý servis, sa dá učiť a naučiť. Zhrnul by som to do troch krokov: zisti, čo zákazník chce, daj mu to bezchybne, slušne a s nadšením a nakoniec urob preňho ešte niečo navyše.

* Súhlasíte s tým, že služba druhým musí byť v centre všetkého, čo robíme?

Je to základný princíp líderstva cez službu a to je naša filozofia. Je v tom jednoduchá pravda – služba, ktorú poskytnú naši zamestnanci zákazníkom, bude len taká veľká, akú my ako lídri poskytneme im. Vždy to ide zvrchu. Výnimoční ľudia v službách, ktorí si poradia sami, sú skôr výnimky. Zvyšok je na nás.

* Potrebuje komunita, ako je tá vaša, silných lídrov alebo stačí inšpirácia, ktorá ľudí drží pokope?

Vedenie je vždy dôležité. Ale nemusí byť naviazané na hierarchiu. V našej organizácii očakávame od každého, že bude lídrom, bez ohľadu na jeho pozíciu. Chceme, aby boli skvelí vo všetkom, čo robia.

* Pracujete s malými a rodinnými farmami, ktoré vznikajú aj na Slovensku, ale mnohí tvrdia, že je to príliš ťažké. Máte pre nich radu?

Prirodzené zákony biznisu platia takisto pre farmy ako pre továrne. Potrebujete víziu, produkt, ktorému ľudia neodolajú, premyslieť si financie. Aj my máme vlastnú biofarmu, kde si pestujeme paradajky, zemiaky, papriku a všeličo iné.

* V Európe sa poľnohospodári často spoliehajú na dotácie. Je to v dnešnom svete nevyhnutné alebo je to z hľadiska udržateľného biznisu chyba?

Nemám na to vyhranený názor. Subvencie môžu pomôcť ľuďom, ktorí na to v začiatkoch nemajú, a to je dobrá vec. Ale z dlhodobého pohľadu potrebujeme, aby bolo všetko udržateľné a sebestačné – poľnohospodárstvo, biznisy i jednotlivci. Radšej vyrobím úžasnú domácu potravinu a zapýtam si za ňu príslušnú sumu, ako by som určil umelo nízku cenu. Je to ale ekosystém. Všetci platíme za všetko, či si to priznáme alebo nie. Inak bude ten systém, krajina, komunita alebo farma, neudržateľný. Jedna dôležitá vec v anarchistickom zmýšľaní je, že spôsob, akým niečo robíte, musí byť v súlade s vašimi cieľmi. Inými slovami, dnes musíme žiť tak, aby to bolo v súlade s tým, aký život chceme mať neskôr. Nemôžeme teda odkladať správne konanie. Nedáva zmysel, keď farma síce dorába udržateľne, ale nemá udržateľné financie. A takisto nedáva zmysel pestovať kvantá plodín za pomoci pesticídov a zaobchádzať zle s ľuďmi v záujme „zdravého hospodárstva“. Všetko, čo produkujeme, aj naša práca, musia byť zdravé a udržateľné, aby sme mali zdravé a udržateľné komunity.

* Čo robí komunitu udržateľnou?

Keď žije v súlade s prírodou aj ľudskou prirodzenosťou. Znamená to plniť si sny, ale láskavým a súdržným spôsobom. Tak, že budeme štedrí k tým, čo potrebujú pomoc, a budeme podporovať všetkých, aby aj oni dosiahli úspech. Keď preváži súťaživosť, snaha podkopávať druhých a poukazovať na negatíva, je to ako jed, ktorý postupne otrávi celý organizmus. Porazíte síce „nepriateľa“, ale tá negatívna energia vo vás pretrvá. Ak sa, naopak, zameriate na službu a pomoc druhým, aby uspeli, aby sa v živote bavili a učili, tak z toho získavate aj vy.

* Konzumný spôsob života malé a udržateľné biznisy veľmi nepodporuje. Ako presvedčiť ľudí, aby im viac záležalo na tom, čo jedia a ako žijú?

Nemyslím si, že je možné niekoho prinútiť, aby mu na veciach záležalo. Sám sa musí pre to rozhodnúť. Jediné, čo môžeme, je robiť tak, ako je to podľa nás správne, správať sa k druhým s úctou a nechať ich, aby dospeli k vlastným záverom. Katolícky anarchista Ammon Hennacy povedal: „Nemôžeme zmeniť svet, nemôžeme zmeniť druhých. Akurát sa môžeme pričiniť o to, aby tu a tam niekto začal rozmýšľať. Jediná revolúcia, ktorá stojí za to, je revolúcia jedného človeka v jeho srdci. To dokáže každý sám a nemusí čakať na väčšinu.“ V tom s ním úplne súhlasím.

Ari Weinzweig bude 20. novembra v Bratislave ako hlavný rečník Fóra nadácie Pontis o firemnej filantropii s témou Od demotivácie k nadšeniu zamestnancov.

ARIHO VZOR Nemecký anarchista Gustav Landauer namiesto likvidácie štátu hľadal spôsoby, ako vybudovať pozitívnu komunitu a podporiť jednotlivcov v rámci nej. Nebojoval proti štátu, ignoroval ho. Hovoril, že štát je tiež iba spoločenský vzťah, určitý spôsob, ako ľudia spolu fungujú, a dá sa nahradiť novými spoločenskými vzťahmi. „A toto sa nesie všetkým, čo som napísal o organizáciách,“ hovorí Ari. „Nezaoberajte sa toľko tým, čo iní robia zle, prevezmite iniciatívu: snívajte vo veľkom, robte dobré veci a začnite s veľkými činmi tu a teraz.“

ARI WEINZWEIG 58 Zakladateľ spoločnosti Zingerman’s. Začínal v roku 1982 s obchodným partnerom Paulom Saginawom v lahôdkach Zingerman’s Delicatessen, z ktorého postupne v meste Ann Arbor vyrástla sieť miestnych biznisov so stovkami zamestnancov (do ktorej patrí okrem lahôdok aj pekáreň, kaviareň či internetový obchod). Stál aj pri zrode organizácie Food Gatherers, ktorá zbiera nespotrebované potraviny s krátkou trvanlivosťou a distribuuje ich ľuďom v núdzi. Zúčastňuje sa na vzdelávacích programoch na univerzitách i v komunite a píše knihy o jedle, službách a líderstve.

12 ZÁKONOV BIZNISU ZINGERMAN’S 1. Ľahšie dosiahnete úspech, ak máte inšpiratívnu a strategicky podloženú víziu. 2. Ak nedáte zákazníkom neodolateľné dôvody na to, aby od vás kupovali, tak nebudú. 3. Ak nevytvoríte vynikajúce a vďačné miesto na prácu, ľudia nebudú vynikajúco pracovať. 4. Ak chcete, aby vaši zamestnanci poskytli zákazníkom skvelý servis, vy musíte dopriať skvelý servis zamestnancom. 5. Ak chcete, aby vaši zamestnanci podávali výborný výkon, musíte jasne formulovať svoje očakávania a poskytnúť im tréningové nástroje. 6. Úspešný biznis robí veci, ktoré ostatní nerobia, aj keď vedia, že by mali. 7. Ak sa neustále nezlepšujete, nebudete dlhodobo úspešní. 8. Úspech znamená, že vaše problémy budú „lepšie“. Ale vždy nejaké budú. 9. Všetko, v čom ste dobrí, sa môže premeniť aj na slabosť. 10. Trvá oveľa dlhšie, kým dosiahnete niečo naozaj veľké, než si ľudia myslia. 11. Zisk je dobrá vec. 12. Vynikajúce organizácie vedia oceniť a ľudia, ktorí v nich pracujú, sa oveľa viac bavia.

NEZAOBERAJTE SA TOĽKO TÝM, ČO INÍ ROBIA ZLE, PREVEZMITE INICIATÍVU: SNÍVAJTE VO VEĽKOM, ROBTE DOBRÉ VECI A ZAČNITE S VEĽKÝMI ČINMI TU A TERAZ AJ TO, AKO POSKYTOVAŤ DRUHÝM SKVELÝ SERVIS, SA DÁ UČIŤ A NAUČIŤ. ZISTITE, ČO ZÁKAZNÍK CHCE, DAJTE MU TO, BEZCHYBNE A S NADŠENÍM, A NAKONIEC UROBTE PREŇHO EŠTE NIEČO NAVYŠE.