Ako vo firme zaviesť ekologické štandardy a znížiť svoju uhlíkovú stopu?

Podľa štatistík dokážeme spracovať len tretinu odpadu, ktorú ako spotrebitelia vytvoríme. „Máme veľký problém, ktorý môžeme zmeniť len tým, že začneme apelovať na uvedomelé správanie a prijatie vlastnej zodpovednosti,“ uviedla Petra Csefalvayová z INCIEN a dodala: „Ak v domácnosti zavedieme vysoké štandardy v rámci dopadu na životné prostredie, tak tieto štandardy budeme očakávať aj od zamestnávateľa – a ten ich bude zasa očakávať od obce, mesta či samosprávy.“

Ako na zero waste kanceláriu?

Prvým krokom je analýza odpadovej infraštruktúry a samotného odpadu – zamerajte sa na to, či sa vytriedený odpad z kancelárie dostane do správneho kontajnera a či dokážete znížiť množstvo zmesového odpadu dôslednejším triedením. Ďalším krokom je výber ekologických zmien, ktoré vo firme plánujete zaviesť. Je dôležité tieto zmeny realizovať uvážlivo, postupne, aby zamestnanci nemali pocit, že prichádzajú o komfort. Začať môžete napríklad nahradením čajových vrecúšok sypaným čajom, výmenou jednorazových materiálov za materiály s opakovaným použitím, využitím čapovanej drogérie či triedením rozložiteľného odpadu a zavedením kompostoviska. „Naše zelené svedomie by sme nemali nechávať za dverami nášho bytu, ale mali by sme si ho nosiť všade so sebou, teda aj do práce,“ vysvetlila Csefalvayová.

Firmy môžu svoju angažovanosť v oblasti životného prostredia deklarovať aj prostredníctvom zeleného obstarávania. Ide o verejnú súťaž, ktorá sa vyhodnocuje nielen na základe ekonomickej hodnoty, ale aj ekologických kritérií (napr. ekologický papier, ekologické čistiace prostriedky, sezónne potraviny).

Environmentálna zodpovednosť spoločnosti ESET

Jednou zo základných hodnôt spoločnosti ESET je zodpovednosť voči životnému prostrediu. V rámci firmy preto vznikla skupina tzv. eko ambasádorov, ktorá sa zameriava najmä na vzdelávanie zamestnancov v environmentálnych témach a zavádzanie zmien s pozitívnym dopadom na životné prostredie v priestoroch firmy. Jedným z prvých ekologických krokov bolo zavedenie košov na separovaný odpad na každom poschodí spoločnosti.

Nasledovali ďalšie zmeny. V zasadačkách nahradili plastové fľaše džbánmi s vodou, zaviedli bike sharing, zamerali sa na ekologické vyradenie firemnej IT techniky a založili eko blog s množstvom inšpiratívnych článkov pre zamestnancov. Úspech zaznamenala aj eko súťaž, v rámci ktorej mohli zamestnanci prichádzať s rôznymi ekologickými nápadmi – práve vďaka nej majú vo firme kompostovisko a každoročne usporadúvajú tzv. fashion swap, kde si zamestnanci medzi sebou vymieňajú nepotrebné oblečenie. „Verím, že práve priateľským, inšpiratívnym nastavením a pravidelným vzdelávaním sa nám vo firme podarí znížiť množstvo odpadu a byť tak príkladom aj pre ostatných,“ povedala Lucia Daubnerová z ESETu.

Budovy, ktoré nevytvárajú uhlíkovú stopu

Do roku 2050 má byť Slovensko uhlíkovo neutrálne. Práve budovy sú sektorom, kde je najväčší priestor na znižovanie emisií skleníkových plynov. Dosiahnuť uhlíkovú neutralitu budov môžeme na troch úrovniach – počas prevádzky (vykurovanie, vzduchotechnika), výberom stavebných materiálov, a tiež uhlíkovo neutrálnym transportom, teda uhlíkovou stopou dopravy ľudí do práce a z práce.

„Odpoveď na to, ako „zelená“ je budova, ponúkajú certifikáty trvalej udržateľnosti. Práve tie totiž vytvárajú jasne merateľné hranice a vlastnosti, ktoré by mala uhlíkovo neutrálna budova spĺňať,“ uviedol Samuel Sůra zo spoločnosti www.salvis.sk, ktorá sa venuje certifikáciám trvalej udržateľnosti a simuláciám budov.

Súčasným trendom na trhu udržateľných budov je aj tzv. powerhouse concept, ktorý je považovaný za uhlíkovo pozitívnu budovu. Stavba je tak nielen uhlíkovo neutrálna, ale počas svojej prevádzky dokáže vytvoriť nadbytočnú energiu, ktorou kompenzuje dopad iných budov alebo ľudských činností.

Ako vyzerá uhlíkovo neutrálna budova?

Už pri samotnom návrhu uhlíkovo neutrálnej budovy z hľadiska prevádzky je potrebné dbať na pasívny dizajn – napríklad navrhnúť okná tak, aby boli dostatočne veľké pre optimálny prienik denného svetla, ale zároveň čo najmenšie, aby sa zamedzilo úniku tepla. Dôležitá je tiež orientácia a tienenie. Budova by mala využívať efektívne zdroje tepla, ako sú tepelné čerpadlá alebo aktívne betónové jadro, ale aj obnoviteľné zdroje energie. Pri stavbe uhlíkovo neutrálnej budovy by sa malo myslieť aj na tzv. offsetting, teda kompenzáciu uhlíka, ktorý predsa len v rámci budovy vznikne.

Ak chceme dosiahnuť uhlíkovú neutralitu z hľadiska zabudovaného uhlíka, mali by sme sa vyhnúť stavebným materiálom ako betón či železo. Naopak, ideálnym materiálom je drevo, ktoré nielenže neprodukuje žiadny uhlík, ale navyše ho na seba naviaže. Kým v Rakúsku je už stavanie výškových budov z dreva bežnou praxou, na Slovensku to legislatívne podmienky zatiaľ neumožňujú – drevostavby je totiž možné stavať len do výšky piatich podlaží.

Z hľadiska využívania budovy dokážeme uhlíkovú stopu znížiť napríklad aj prácou z domu, využívaním MHD či zdieľaných vozidiel, šetrením energie a vypínaním monitorov pri odchode z práce. Možnosti zníženia uhlíkovej stopy sa naplno prejavili počas koronakrízy. „To, ako sme zmenili naše správanie počas pandémie viedlo k prudkému zníženiu emisií CO₂. Vďaka tomu máme reálnu šancu dosiahnuť cieľ, ktorý má udržať mieru globálneho otepľovania do 1,5 stupňa Celzia. Len drastická zmena v správaní a v ekonomike umožňuje redukovať dopad klimatickej zmeny,“ dodal Sůra.

YIT sa pri projektoch zameriava na udržateľné riešenia

Spoločnosť YIT aktuálne mení Pradiareň, pôvodne industriálnu budovu v Bratislave, na plnohodnotné kancelárske priestory. Pri prestavbe bola zachovaná pôvodná nosná konštrukcia s fasádou, čím nebolo potrebné použiť betón na nosné konštrukcie, ktorého uhlíková stopa patrí k tým najvyšším. Naopak, pri projekte STEIN2 nahradili väčšinu budov novými a energeticky úspornejšími, keďže pôvodné priemyselné budovy by len ťažko splnili požiadavky na bývanie. Tým, že sú tieto budovy energeticky úspornejšie, majú aj nižšiu uhlíkovú stopu. Navyše, pieskovec z pôvodných budov bolo možné opätovne použiť na fasádu bytového domu.

„Intenzívne sa zaoberáme tým, ako vieme z pohľadu developera pomôcť prostrediu v rámci zníženia uhlíkovej stopy, spotreby energie a zlepšenia mikroklímy,“ uviedol Branislav Bošák. Spoločnosť YIT sa preto zameriava na využitie zelených striech a fasád, ktoré znižujú potrebu energie na chladenie a zároveň znižujú prašnosť a hluk, ale aj na chladené stropy, vďaka ktorým sa budova chladí rovnomerne, čím dochádza k menšej spotrebe energie. Aktuálne tiež preverujú nové postupy, ako využitie šedej vody na zavlažovanie, využitie odpadného tepla či eco parking. Spoločnosť zvažuje aj nové spôsoby výstavby – drevené konštrukcie alebo modulárnu off-site výstavbu. YIT Slovakia je totiž jedným zo spoluzakladateľov československej asociácie modulárnej výstavby CS Modular.

Skupina YIT si dala za cieľ znížiť do roku 2030 svoju uhlíkovú stopu o 50 %. „Aby sme dosiahli tento cieľ, je potrebné zaoberať sa celým životným cyklom budovy, pretože v každej fáze vznikajú emisie,“ dodala Petra Truchla z YIT.