Dnešný hektický život často núti rodičov v rámci starostlivosti o ich malé deti siahať po najrýchlejších a najefektívnejších riešeniach. Jedným z nich sú aj jednorazové plienky. Aj keď ich používanie je oveľa pohodlnejšie ako každodenné pranie ich bavlnených náhrad, rodičia často zabúdajú na viaceré negatíva, ktoré sú s nimi spojené. O tienistých stránkach jednorazových plienok, o tonách biologického odpadu, ale i o možnom riešení tohto neúnosného environmentálneho problému sa dočítate v nasledujúcich odsekoch.

Malé dieťa vyprodukuje viac odpadu ako dvaja dospelí ľudia

Vedeli ste o tom, že najviac ekologicky škodlivého odpadu vyprodukuje malé batoľa? Podľa portálu bbc.com skončí iba v Škótsku každoročne až 160 miliónov plienok na netriedených skládkach komunálneho odpadu. Napriek tomu, že jednorazové plienky znamenali pre väčšinu mamičiek pozitívnu revolúciu, odpad v podobe týchto detských hygienických produktov predstavuje vážne ohrozenie pre životné prostredie.

Moderné plienky sa totiž skladajú najmä z celulózy, plastových materiálov a viacerých polymérov, ktoré zabezpečujú ich nepriepustnosť a zvyšujú absorpčnú schopnosť buničiny. Nakoľko väčšina týchto látok nie je organického pôvodu, ich prirodzená recyklácia v prírode trvá desiatky až stovky rokov. Pri ich rozklade v nevhodných anaeróbnych podmienkach sa navyše uvoľňujú tiež mnohé jedovaté látky, ktoré ohrozujú okolité podzemné vody či znečisťujú ovzdušie.

Recyklácia použitých plienok? Prečo nie!

Riešenie tohto environmentálneho problému priniesla organizácia Zero Waste Scotland, ktorá na základe šesťmesačného pilotného programu dokázala, že recyklácia plienok je logisticky i technologicky uskutočniteľná. Tento program odštartoval v štyroch škótskych územných oblastiach (Fife, North Lanarkshire, Perth a Kinross, a Stirling) a medzi ekologicky uvedomelými rodičmi i miestnymi orgánmi zožal mimoriadny úspech. Aká je však podstata celého projektu?

Strešné krytiny z použitých plienok alebo inovatívne riešenie spoločnosti Knowaste

Ako informuje portál theguardian.com, princíp tohto skúšobného programu bol založený na tzv. kontajnerovej schéme (z angl. kerbside pick-up scheme), v rámci ktorej boli vyčlenené osobitné zberné koše určené pre použité absorpčné hygienické produkty. Medzi tieto výrobky okrem plienok možno zaradiť i inkontinenčné pomôcky a ženské hygienické produkty. Kontajnery s týmto odpadom boli následne odvezené do recyklačnej továrne firmy Knowaste vo West Bromwich, kde boli najskôr vyčistené a sterilizované (zahriatím na 125 °C). Podľa portálu bbc.com boli ošetrené produkty následne separované na celulózu a plasty vo forme vlákien a granúl, ktoré ďalej môžu byť použité napríklad pri výrobe lavičiek, recyklačných kontajnerov, podstielok pre zvieratá, dopravných značiek, záhradného nábytku či strešných krytín. Ľudský odpad skončil v kanalizácii.

Podľa informácií Zero Waste Scotland bolo napríklad zistené, že obyvatelia preferujú pouličný zber vo forme špeciálnych kontajnerov pred vytvorením samostatných zberných miest. Náklady v rámci tohto programu boli vyčíslené na zhruba 4 až 7 libier/domácnosť, pričom nasledujúci rok by sa mali znižovať v priemere o 2 libry/domácnosť.

Spoločnosť Knowaste, ktorá ma korene v Severnej Amerike, pracuje na výskume a vývoji technológií pre recykláciu absorpčných hygienických produktov už od deväťdesiatych rokov. V roku 2011 sa stala prvou špecializovanou spoločnosťou vo Veľkej Británii, ktorá podniká v tomto odbore. Podľa portálu theguardian.com však spomínaná firma v roku 2013 paradoxne uzavrela svoje zariadenie vo West Bromwich. Riaditeľ spoločnosti, Paul Richardson, ale tvrdí, že požiadavky na továreň len prerástli počiatočné podmienky upravené pre pilotný recyklačný projekt a Knowaste je teraz v procese plánovania do budúcnosti. Ak budú mať recyklované výrobky dostatočný odbyt a ak ochota obyvateľov Veľkej Británie recyklovať použité hygienické produkty bude mať rastúci potenciál, spoločnosť bude expandovať do viacerých lokalít v severnom Londýne, Walesi a Škótsku. Podľa Richardsona bude firma schopná ročne spracovať až 36 000 ton odpadu tvoreného hygienickými pomôckami.

Má ľudský odpad svoje využitie? Spoločnosť Envirocomp vie, ako na to

Motiváciou pre Knowaste je i nová konkurenčná firma na trhu, spoločnosť Envirocomp, ktorá si razí cestu na trhu opačnou filozofiou. Podľa informácii ich domovskej stránky je Envirocomp prvou firmou na svete, ktorá rieši problém nadmerného odpadu vo forme použitých hygienických produktov kompostovaním. V rámci zložitého technologického procesu je spomínaný odpad zbavený všetkých patogénov a ťažko rozložiteľných materiálov (najmä plastov). Finálny produkt, ktorý vlastne predstavuje recyklovaný ľudský odpad, tak môže byť použitý pre viaceré poľnohospodárske účely.

Podľa portálu theguardian.com aj spoločnosť Knowaste uvažuje nad využitím zostávajúceho ľudského odpadu. V rámci udržateľného rozvoja by mohol byť tento biologický materiál použitý ako forma paliva (energie) získaného anaeróbnou digesciou (splyňovaním bioodpadu). Podľa portálu bioodpady.sk sa pri tomto procese uvoľňuje bioplyn bohatý na metán, ktorý môže byť využitý na výrobu elektrickej energie alebo tepla.

Inovatívne riešenia sú pre ľudí často príliš bizarné

Aj keď pilotný recyklačný program dotovaný organizáciou Zero Waste Scotland bol úspešný, myšlienka recyklácie použitých hygienických produktov je stále v plienkach. Prekonať treba nielen technologické, logistické či finančné prekážky, ale najmä ľudské predsudky.

Treba si však pamätať, že priemerné dieťa za svoj život spotrebuje až 4 000 kusov plienok (t.j. jedna tona odpadu na dieťa) a riešenie neúnosného plnenia skládok týmto odpadom je tak každým dňom viac a viac potrebné.

Ak sa chcete dozvedieť o obehovej (circular) ekonomike viac a priamo z úst odborníka Roya Vercoulena, viceprezidenta a šéfa európskej časti organizácie Cradle to Cradle Products Innovation Institute v Holandsku, príďte na najväčšiu konferenciu o zodpovednom podnikaní v strednej a východnej Európem CEE CSR Summit. Už 28. mája 2015 v Bratislave.

Autorkou je Tatiana Čaplová, stážistka v tíme zodpovedného podnikania Nadácie Pontis

Fotka na titulnej strane ©David/flickr.com