So Sergejom Károm z občianskeho združenia Vagus, ktoré pôsobí v Bratislave, sme sa stretli ešte v júli minulého roka v Domci. Denné a integračné centrum pre ľudí bez domova bolo v tom čase pod rekonštrukciou. Nebyť mesta, k priestorom by sa dostali len ťažko. Budovu pre Domec získali od mesta za 1 euro ročne na nasledujúcich 10 rokov. Dom na Mýtnej ulici bol však roky opustený a potreboval rekonštrukciu. Na prácach sa podieľali dobrovoľníci, aj ľudia bez domova. Jeho cieľom je dať ľuďom šancu. Domec im poskytuje jedlo, ktoré si sami uvaria, teplo, sprchu, lekára, čisté oblečenie a ľudský prístup profesionálnych sociálnych pracovníkov. Ľuďom bez domova poskytujú aj odbornú pomoc. Snažia sa im vrátiť zmysel a cieľ života, najmä ich  podporiť v získaní práce a ubytovania. Sergej v rozhovore spomínal aj Viedeň ako silnú inšpiráciu v oblasti riešenia problematiky bezdomovectva. A hovoril aj  mnohých ďalších problémoch, ktorým ľudia na ulici neraz čelia.

Milan hovorí o živote na ulici

(Video vzniklo v spolupráci tvorcov z Jablko.sk a ľudí z občianskeho združenia Vagus.)

Problém bezdomovectva nemôžeme ignorovať

Ľudia v ťažkej situácii, ktorí sa z rôznych dôvodov ocitajú na ulici dlhšie ako rok, sa späť do normálneho života vracajú veľmi ťažko. V hlavnom meste nabralo bezdomovectvo rozsiahly rozmer a tento problém už podľa Sergeja Káru nemožno ignorovať. Vagusáci sa venujú nielen terénnej práci, pri ktorej monitorujú ľudí bez domova a podávajú im pomocnú ruku. Radia im v sociálnych, a aj v základných právnych veciach. Poskytujú im rôzne informácie, sprevádzajú ich na úrady, pretože problémy, ktorým ľudia bez domova často čelia, sú dlhového a majetkového charakteru.

 Nedostatočná zdravotná starostlivosť

„Najväčší problém našej pomoci spočíva v systémových prekážkach, akými sú sťažený prístup ľudí bez domova k zdravotnej starostlivosti a k úradom. Problémom je aj to, že sociálne služby pre nich zákon nešpecifikuje. Ich kapacita je v hlavnom meste nedostatočná a s tým súvisí veľa ďalších vecí,”vymenúva Sergej Kára. Mesto Bratislava ešte v júni minulého roku prijalo Koncepciu riešenia problematiky ľudí bez domova v hlavnom meste SR Bratislave. Na jej tvorbe spolupracovali okrem Vagusu aj ďalšie bratislavské neziskové organizácie, ktoré dlhodobo pracujú s ľuďmi bez domova – napríklad De Paul Slovensko alebo občianske združenie Proti Prúdu. V nej sa však úprava legislatívy spomína len čiastočne a okrajovo.

Téme bezdomovectva sa v rámci našich nadačných aktivít venujeme už viac ako dva roky. V rámci programu Advokáti Pro Bono sme sa tentokrát zamerali na možnosť jej systémovej podpory z pohľadu legislatívy. Popri Vaguse sme oslovili aj občianske združenie Proti Prúdu a neziskovú organizáciu DePaul Slovensko. Spoločne s nimi sme v Domci koncom novembra zorganizovali seminár, na ktorom nechýbali ani zapojení advokáti, ktorí bezplatne pomáhajú neziskovkám a ich klientom. Sergej Kára (OZ Vagus), Juraj Barát (De Paul Slovensko) a Ivan Lorenc (OZ Proti Prúdu) hovorili o konkrétnych systémových problémoch, s ktorými sa boria nielen ľudia bez domova, ale aj organizácie, ktoré im pomáhajú.

Bez občianskeho nie ste človekom

Ľudia, ktorí žijú na ulici, sa napríklad nevyhnú situáciám, keď stratia svoje doklady alebo im ich niekto odcudzí. A tu sa roztáča kolotoč. Bez občianskeho preukazu a trvalého pobytu majú sťažený prístup ku zdravotnej starostlivosti a vybaviť si nový občiansky preukaz znamená pre takéhoto človeka zásadný problém.

“Získať späť doklady je pre človeka na ulici nesmierne ťažké a komplikované obrovským množstvom predpisov. Je predsa povinnosťou štátu zabezpečiť pre svojho občana doklad o jeho totožnosti a nemôže chcieť od človeka, pre ktorého je jedno euro ako pre mňa sto – 33 eur za kus plastu, ktorý mu umožní pracovať,” vysvetľuje Sergej Kára z občianskeho združenia Vagus.

Problémom je práca i bývanie

Dôsledkom absencie dokladov sú rastúce dlžoby ľudí na zdravotnom poistení, kde sa začína vytvárať bludný kruh a človek sa potápa ďalej. Prekážkou je aj problém získať podporu formou sociálneho bývania. Príspevok na bývanie sa viaže len na udržanie bývania, nie na jeho získanie. “Toto si mnohí, ktorí sú na úrade alebo tvoria legislatívu neuvedomujú. Chyba je, že tvorcovia legislatívy nie sú v dialógu s nami, ako umožniť aj týmto ľuďom dostať sa späť,” konštatuje Juraj Barát z Depaul Slovensko.

Pri snahe integrovať ľudí z ulice, ktorí stratili pracovné návyky, späť do spoločnosti neraz narážajú pracovníci združení na fakt, že zákon neumožňuje vznik chránených dielní pre ľudí bez domova. Tie sú definované len pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. “V zákonnej úprave chýba základná definícia človeka bez domova. Takisto absentuje prepojenie sociálnych a zdravotných služieb,” vysvetľuje Ivan Lorenc, právnik z OZ Proti Prúdu.

Advokáti sa pozrú na zákony, ktoré môžu riešiť problém bezdomovectva

“V programe Advokáti Pro Bono preto chceme vyskúšať novú formu spolupráce. Našim cieľom je vytvoriť pracovnú skupinu advokátov a profesionálov z neziskoviek, ktorá pomôže zefektívniť prácu organizácií venujúcich sa ľuďom bez domova. Takáto pomoc by mala viacnásobný rozmer. Nielen spoločenský, ale aj ekonomický,” hovorí Lucia Borovská, koordinátorka programu v Nadácii Pontis.

Advokáti sa so sociálnymi pracovníkmi z troch neziskoviek stretnú počas tohto roka štyrikrát. V rámci skupiny budú vychádzať z plánu legislatívnych úloh vlády na tento rok. Spoločne sa pokúsia zanalyzovať znenie zákona o sociálnych službách, zákona o zdravotnom poistení, o pomoci v hmotnej núdzi a porovnať ich s fungovaním v praxi. “Úspechom bude, ak sa nám podarí prísť s prijateľnými návrhmi na ich úpravu a zmeny budú môcť pocítiť ľudia bez domova nielen v Bratislave,” dodáva Lucia Borovská.

Ak ste advokát/advokátka a zaujíma vás, ako sa dá systémovo riešiť fenomén bezdomovectva na Slovensku, ozvite sa nám. Prvé stretnutie skupiny sa uskutoční v marci 2014.