Bratislava 16. november – Vďaka novele zákonu o konkurze a reštrukturalizácii bude pre ľudí bez domova opätovné zaradenie do spoločnosti jednoduchšie. Spolupodieľala sa na nej aj pracovná skupina advokátov z programu Advokáti Pro Bono a OZ Proti prúdu, vydavateľa časopisu Nota Bene. 

Narastajúci problém bezdomovectva na Slovensku vyústil do potreby priniesť systémové zmeny v procese oddlžovania. „Ľudia, ktorí dnes pracujú príležitostne načierno nemajú motiváciu začať legálne pracovať, keďže by im na plat ihneď siahol exekútor. Vyhliadky na zlepšenie ich finančnej situácie a začlenenie do spoločnosti sú preto takmer nulové. Riešením ich finančnej situácie by bolo oddlženie, ale dnešné náklady tohto procesu sú 1 659,70 eura, takže pre ľudí s nízkym príjmom nie je vôbec dostupný,“ vysvetlila Silvia Belovičová z advokátskej kancelárie Squire Patton Boggs. „Napriek tomu, že títo ľudia pracujú, ich finančná situácia sa nezlepšuje. Tým pádom nemajú logickú snahu sa z nej dostať, no na druhej strane, by ju aj mali, ale zákon a životná situácia im neumožňuje vymaniť sa z tejto situácie,“ popísal situáciu mnohých ľudí bez domova Martin Provazník z advokátskej kancelárie bnt attorneys-at-law. Cieľom spolupráce pracovnej skupiny bolo zjednodušiť proces oddlženia a sprístupniť ho, okrem iných, aj ľuďom bez domova, čo im následne zvyšuje šancu nájsť si zamestnanie a opätovne sa začleniť do spoločnosti.

Nový zákon umožní širšiemu okruhu ľudí oddlžiť sa

Na novele zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa spolupodieľala aj pracovná skupina, ktorú tvorili advokáti Silvia Belovičová, Martin Provazník a Ivan Lorenc z občianskeho združenia Proti Prúdu, vydavateľa časopisu Nota Bene. Spolupráca vyústila z dlhodobej snahy systémovo riešiť problém bezdomovectva, ktorá je jedným z hlavných cieľov o.z. Proti prúdu. Skupina v spolupráci s firmou White & Case v úvode mapovala  zahraničné právne úpravy v niekoľkých európskych krajinách, kde existuje niekoľko príkladov procesov oddlženia pre nemajetnú skupinu ľudí, tzv. NINA (No Income No Asset) a následne sa jej členom podarilo začleniť do pracovnej skupiny na Ministerstve spravodlivosti a priamo vstupovať do prípravy novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ten Vláda SR prijala koncom septembra a do účinnosti má vstúpiť na nový rok v marci.

„Hlavným cieľom bolo dosiahnuť, aby nedostatok majetku neznemožnil ľuďom prejsť procesom oddlženia, čo sa aj podarilo. Znamená to, že sa ľudia bez domova budú môcť oddlžiť aj napriek tomu, že ich majetok nebude postačovať na pokrytie nákladov,“ vysvetlil Provazník a dodal, že ľudia, ktorí nie sú schopní splácať svoje dlhy, budú mať od nového roka dve možnosti: „Prvou je splátkový kalendár, čiže dlžníci musia splatiť v nejakom čase istú časť dlhu. Zákon v tomto prípade myslí hlavne na ľudí, ktorí majú majetok a sú schopní splácať aspoň časť dlhu. Dlžník si teda ponechá časť majetku a v stanovenom období spláca sumu. Nemusí však splatiť celú výšku dlhu.“ Ivan Lorenc upozornil, že tento spôsob oddlženia pre väčšinu ľudí bez domova nie je vhodný spôsob. „Keď si porovnáme koľko títo ľudia v skutočnosti môžu zarábať  (niečo okolo minimálnej mzdy) a výšku dlhov, ktoré sú dosť často nad 5-tisíc, je nereálne, aby za 5 rokov splatili 30% svojich dlhov s príjmami, ktoré majú.“

Pre ľudí bez domova je preto vhodnejší druhý spôsob, kedy dochádza k speňaženiu majetku, ak vôbec nejaký majú. Lorenc však opäť zdôraznil, že ani tento spôsob nie je ideálny. „Stále ostala podmienka, že musia zaplatiť odmenu správcovi, ktorá v zákone nie je zatiaľ ustanovená. Čiže ľudia bez domova budú musieť tieto peniaze odniekiaľ zohnať – či už si našetria alebo si zoberú pôžičku od Centra právnej pomoci. Nikto zatiaľ nevie podmienky pôžičky od Centra právnej pomoci. Ja si však nemyslím, že je šťastné, ľudí, ktorí sú na ulici znovu zadlžovať,“ vysvetlil Lorenc a dodal, že „našetriť si 660 euro napríklad časť predajcov ľudí bez domova asi dokáže, ale nebude to veľmi rýchle. Čiže ja neočakávam, že sa všetci oddlžia, bude to veľmi dlho trvať.“

Úspechom je zdravotná starostlivosť a zastupovanie centrom právnej kliniky

Dobrou vecou, ktorá sa v zákone podarila presadiť, je podľa advokátky Silvie Belovičovej zastúpenie dlžníka Centrom právnej pomoci. Centrum bude poskytovať bezplatnú právnu pomoc ľudom, ktorí sa podľa zákona kvalifikujú a teda proces oddlženia sa stane pre nemajetných ľudí dostupnejším, keďže advokát by bol pre nich pridrahý. Za úspech pracovnej skupiny považuje Ivan Lorenc aj presadenie zmeny v zákone o zdravotnom poistení. „Doteraz, keď sa človek oddlžoval, nemal prístup k plnej zdravotnej starostlivosť. Na to sme upozornili a podarilo sa presadiť, že v novom zákone o zdravotnom poistení, keď človek spláca aj formou oddlženia, bude mať plnú zdravotnú starostlivosť,“ vysvetľuje Lorenc. Advokáti Pro Bono sa počas príprav novely na ministerstve snažili do zákona zahrnúť aj vymedzenie osobitnej skupiny ľudí bez domova, pre ktorú by bolo oddlženie zadarmo. „Ľudia bez domova nie sú v žiadnom strategickom materiáli ani nikde inde definovaní. Bol preto problém stanoviť, koho sa má zmena týkať. My sme navrhli, že by to boli ľudia, ktorí sú v hmotnej núdzi a sú im poskytované služby krízovej intervencie, to znamená napríklad nocľaháreň, útulok, streetwork. Žiaľ, to sa nám nepodarilo presadiť,“ dodal Lorenc. 

Pomáhajú aj konkrétnym ľuďom bez domova s procesom oddlženia

„Považujeme za veľký úspech, že sa advokátom po vyše dvojročnej práci na problematike podarilo  lepšie nastaviť novelu zákona a veríme, že vďaka plánovaným zmenám budú mať nemajetní ľudia možnosť znovu sa začleniť do života,“ uviedla Barbora Pálešová, koordinátorka Advokátov Pro Bono v Nadácii Pontis. Táto spolupráca advokátov začala v roku 2014. Od apríla 2016 sa zúčastňovali pravidelných pracovných skupín na prípravu zákona na Ministerstve spravodlivosti. Advokáti sa pri pripomienkovaní zákona inšpirovali aj zahraničím, zisťovali, ako je táto otázka riešená vo Fínsku, Švédsku, Nemecku, Veľkej Británii, USA či Španielsku.