Aby ostali verné Tatrám
Ako žijú vtáky v kalamitou postihnutom lese?
Mateja Zámečníka (17) nadchol pre prírodu dedko, horár. Ako dieťa ho fascinovali vtáky, najmä pre ich schopnosť lietať. Priviedli ho až k vážnemu vedeckému záujmu o ich život v zničených lokalitách TANAP-u.
V roku 2004 postihla územie Tatranského národného parku veterná kalamita a rapídne ho zmenila nielen vizuálne, ale aj čo sa týka rozmanitosti a rozloženia fauny. Po kalamite bola urobená štúdia jej vplyvu na ekosystém na rôznych skupinách živočíchov. Aj na vtákoch, kvôli ich mobilite, ktorá im pripisuje významnú úlohu pri osídľovaní biotopov s vyššou ekologickou hodnotou, kde sa im rozmnožuje lepšie. Po vyše desiatich rokoch je ideálny čas na zopakovanie terénneho mapovania a posúdenia vývoja postihnutých biotopov.
Štyri postihnuté lokality
Matej sa už dva roky medzi aprílom a júlom, keď vtáky hniezdia a sú životne závislé od danej lokality, v spolupráci s profesionálnym ornitológom venuje ich výskumu. „Zameriavame sa pritom na štyri odlišné kalamitou postihnuté lokality. Jedna je les, ktorý vyťažili, druhá bola zničená kalamitou, potom vyťažená a lesníci v nej zasadili nové stromy. Tretiu tiež postihla veterná smršť, ale potom ešte aj zhorela do tla, a štvrtá, tiež kalamitná oblasť je ponechaná prirodzenému vývoju bez zasahovania lesníkov. Prostredníctvom tohto výskumu chceme zistiť, aký spôsob obhospodarovania kalamitného porastu je najvhodnejší pre zachovanie pôvodnej biodiverzity, keďže ide o národný park, ktorý to má v štatúte.“
Ešte presnejší výskum
Vďaka AXA Nadačnému fondu v Nadácii Pontis, ktorý je určený študentom vo veku od 15 do 26 rokov a umožňuje mladým inovátorom získať potrebné finančné prostriedky na zmysluplné projekty z oblasti vzdelávania, prírodných či humanitných vied, získal Matej pre svoj tím finančnú sumu. Vďaka nej môže pokračovať vo výskume presnejšími vedeckými metódami ďalšie dva roky. „Prostriedky z AXA Nadačného fondu využijeme najmä na kúpu materiálov súvisiacich s krúžkovaním vtákov, napríklad sietí, do ktorých sa odchytávajú, aby sme získali ich biometrické údaje. A tiež na samotné krúžky, ktorými ich označujeme, aby sme ich mohli rozoznať. Ak totiž v danej lokalite hniezdia, môže sa nám podariť ich znova chytiť a znova zistiť niečo o ich vernosti k hniezdisku, k rodisku a podobne.“ Matej žije v Spišskom Bystrom, obci neďaleko Popradu, kam dochádza na gymnázium. Je ešte len druhák, ale už vie, že by chcel pokračovať štúdiom na vysokej škole v odbore evolučná a ekologická biológia.