3 tipy, ako vylepšiť dobrovoľnícky program vo vašej firme
Chceli by ste byť progresívna firma, ktorá navyše aj pomáha. No ideu dobrovoľníctva sa vám ešte nepodarilo pretaviť do reality. Vašim kolegom chýba motivácia zapojiť sa a celý koncept prináša zatiaľ viac práce ako osohu. Na webinári s názvom Ako vo firme prebudiť spiacich dobrovoľníkov sme sa venovali aj dobrovoľníckym programom firiem. Ako ich vylepšiť? Prečo niekedy nefungujú tak, ako by sme chceli?
O tom, ako zvýšiť angažovanosť zamestnancov, aké nástroje využiť a na čo si dať vo firme pozor, na webinári hovorila HR špecialistka Zuzana Lazišťanová. Poďme si pomenovať najčastejšie chyby, ktorých sa firmy dopúšťajú pri zavádzaní svojich dobrovoľníckych programov.
Čo všetko môže ohroziť úspešnosť vášho programu?
Ctrl c + ctrl v prístup
Niekedy sa stane, že firma prevezme dobrovoľnícky program od inej spoločnosti. Často sa tak stáva napríklad aj pri preberaní od materskej spoločnosti. Zuzana Lazišťanová však hovorí, že ide o značné riziko, lebo to, čo fungovalo inde, vo vašej firme alebo pobočke vôbec fungovať nemusí.
„Treba sa pozrieť dovnútra našej firmy, aká je naša firemná kultúra, vízia a misia a ako s nimi dobrovoľnícky program ladí. Ak zamestnanec nevidí prepojenie medzi tým, čo firma robí a ako má postavený svoj dobrovoľnícky program, môže to spôsobiť problém,“ varuje odborníčka.
Zrkadlo top manažmentu
Často skvelá myšlienka, ktorá príde zhora od manažmentu či rovno od zakladateľov, nedosiahne predpokladaný úspech. Myšlienka sa uvedie do reality, no zamestnanci nemusia cítiť vnútornú motiváciu zapojiť sa, lebo si uvedomujú, že idea nie je ich a nie je im blízka. My však vieme, že hlavným pilierom a „motorom“ dobrovoľníctva sú práve zamestnanci a ich aktívna účasť, preto treba pri navrhovaní dobrovoľníckeho programu rozmýšľať oboma smermi.
„Nadšenie manažérov pre dobročinnosť je vynikajúce, lebo prináša do firmy energiu. No manažéri si potrebujú byť vedomí toho, že zamestnanci nemusia byť pre niektoré témy rovnako zapálení ako oni. Možno ide o inú generáciu, zaujímajú ich iné témy. Je teda dôležité vyvažovať túto energiu hlasom zdola a zapojiť zamestnancov. Zároveň je dobré zistiť, čím zamestnanci žijú, aké majú hodnoty, ako trávia čas,“ vysvetľuje.
Nedobrovoľné dobrovoľníctvo
Firma sa snaží motivovať ľudí k dobrovoľníctvu, no vidí, že to nezaberá. „Tak spraví jemné úpravy v systéme hodnotení pracovníkov – napríklad zahrnie účasť na dobrovoľníckych aktivitách do KPIs alebo do hodnotiacich kritérií. Tým vytvára na zamestnancov vonkajší tlak, ktorý ich núti chcieť sa vyhnúť trestu alebo získať odmenu, no zároveň tak zabíja ich vnútornú motiváciu,“ opisuje Zuzana Lazišťanová ďalšiu častú chybu, ktorej by sa firmy mali vyhnúť.
Ako vylepšiť svoj program dobrovoľníctva?
Po príkladoch, čoho sa vyvarovať, máme však aj pár tipov, ako môže firma svoj dobrovoľnícky program inovovať a zvýšiť tak angažovanosť svojich zamestnancov.
Vnímanie zmysluplnosti
Ľudia potrebujú vidieť, že je dobrovoľnícky program zmysluplný. Ak nebudú rozumieť, prečo sú konkrétne činnosti dobré pre nich alebo pre okolie a čo to prinesie, nebudú sa chcieť zapojiť. „Ľudia radi vidia, že je v ich moci pozitívne ovplyvniť životy iných ľudí. Tým sa dvíha aj ich sebahodnota,“ vysvetľuje Zuzana Lazišťanová.
Angažovaná komunita
Dobrý nápad je zapojiť okolie – zákazníkov, bývalých zamestnancov na dôchodku, dodávateľov, miestnu komunitu. Ak zapojíte do vašich aktivít spoločenskej zodpovednosti aj zákazníkov, budú sa im s vašou značkou asociovať príjemné spomienky a emócie.
Časový fond
Dôležité je vytvoriť ľuďom čas a priestor na to, aby sa mohli angažovať v dobrovoľníckych aktivitách. „Treba si ako firma povedať, koľko hodín sme ochotní poskytnúť zamestnancom, aby sa mohli angažovať. Potom treba pracovať s týmto časovým budgetom a dohodnúť sa, do akých aktivít ho ideme investovať. Očakávať, že si to ľudia upracú sami, končí väčšinou neúspechom,“ zhrnula HR špecialistka.
Mgr. Ing. Zuzana Lazišťanová, PhD.
Zuzana Lazišťanová je absolventkou psychológie na Univerzite Komenského a podnikového manažmentu na Ekonomickej Univerzite v Bratislave. Doktorát z pracovnej psychológie získala na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského (FSEV UK). Na projektoch v rôznych oblastiach HR, v manažérskom a organizačnom poradenstve začala pracovať pred dvadsiatimi rokmi, ešte počas štúdia na univerzite. Šesť rokov prednášala a viedla semináre pre študentov na FSEV UK. Je členkou Európskej asociácie pracovnej a organizačnej psychológie (EAWOP). Pôsobí pod vlastnou značkou ako nezávislá konzultantka a spolupracuje s viacerými poradenskými spoločnosťami, napríklad s konzultačnou spoločnosťou MINDWORX.
