Úprimný úsmev malej Nikolky v sebe ukrýva mnoho bolesti. Štvorročné dievčatko z Modry sa malo narodiť ako zdravé bábätko. Žiaľ, osud to zariadil inak. Pre zdravotné problémy strávila takmer tri roky v nemocnici. Podstúpila nespočetné množstvo vyšetrení a lekárskych úkonov. Bratislavské Kramáre sú stále jej druhým domovom, no spolu s rodičmi sa tešia, že viac a viac chvíľ trávia doma. Spolu. Ako rodina. Aj vďaka vám.

„Naše problémy sa začali, keď mala dcérka pol roka. Mesiac vkuse mala teploty, odmietala stravu aj tekutiny, vracala. Týmto sa začala naša ťažká cesta. Asi po mesiaci jej stanovili diagnózu – postinfekčnú gastroparézu – to znamená, že jej v dôsledku infekcie úplne prestal fungovať žalúdok. Naše pocity boli zmiešané, ale prevažoval strach. Strach z neznámeho, strach z toho, čo bude ďalej,“ otvorene priznáva pani Pešková, mama malej Nikolky. Lekári na Nikolke vyskúšali množstvo liekov a rodičov pripravovali na to, že je to beh na dlhú trať. Keďže dievčatku nefungoval žalúdok, chirurgovia jej zaviedli hadičku priamo do črievka – najprv cez noštek a neskôr operačne priamo do bruška. Žiaľ, neúspešne. Museli jej zaviesť venózny katéter – hadičku priamo do srdiečka, cez ktorú dostávala infúznu výživu.

Nikolka žila v nemocnici na infúziách a najspokojnejšia bola, keď nemusela vôbec papať. Každý príjem potreby bol sprevádzaný kŕčmi a bolesťou. Hadička na výživu ju síce držala pri živote, ale zároveň aj zabíjala. Mala veľa infekcií sprevádzané horúčkami a triaškami. „Toto boli a doteraz aj sú pre mňa a dcérku tie najhoršie stavy. Je to stav bezmocnosti. Triašky mala vždy spojené s ukrutnými kŕčmi, sťaženým dýchaním, vracaním, zimnicou, bola celá šedá a ja som jej nevedela nijako pomôcť. Niekedy to trvalo aj trištvrte hodinu. Bola už taká vyčerpaná, že dvakrát infekciu skoro neprežila. Naposledy to bolo presne na Vianoce 2014, kedy týždeň vkuse spala. Bola na kyslíkových okuliaroch, jej srdiečko bilo veľmi, veľmi pomaly. Zvládalo úbohých štyridsať úderov za minútu. Nikto nevedel, či to zvládne, či sa ešte zobudí. Boli to tie najhoršie Vianoce,“ spomína.

S dcérkou strávili v nemocnici takmer tri roky vkuse. Neuveriteľné, však? Nikolka sa v nemocnici naučila sedieť, loziť, chodiť aj rozprávať. Pre mladú rodinku je teraz najdôležitejšie to, že sa po takej dlhej dobe dostali z nemocnice domov a Nikolka môže vyrastať v kruhu najbližšej rodiny. Pobyt doma je však pre nich veľmi finančne náročný. Aby predišli infekciám, musia mať všetko sterilné. K tomu potrebujú množstvo zdravotníckych potrieb, lepení, dezinfekcií. Koncom minuloročných letných prázdnin sme pre Nikolku vyhlásili verejnú zbierku, aby sme jej mohli zakúpiť nevyhnutný zdravotnícky materiál. Jej príbeh oslovil množstvo ľudí so srdcom pre deti. Peškovci sú veľmi vďační všetkým darcom, ktorým záleží na zdraví ich dcérky a rozhodli sa ich podporiť. K poďakovaniu sa pripája aj malá Nikolka: