Keď vo februári 2010 zomrel po protestnej hladovke vo väzení disident Orlando Zapata Tamayo, rozhodol sa kubánsky režim prepustiť na slobodu najznámejších disidentov zatknutých počas tzv. čiernej jari 2003, aby zniesol kritiku sveta. 
Nikto si netrúfa povedať, čo príde po smrti najznámejšieho disidenta Oswalda Payú. Zomrel v nedeľu pri automobilovej havárii. Rodina ani jeho najbližší priatelia neveria, že to bola nešťastná náhoda. Kontroverznejšiu smrť kritika režimu ešte Kuba nezažila. „Bol považovaný za najpozoruhodnejšieho opozičného vodcu,“ povedal pre Reuters Elizardo Sanchéz, predseda kubánskej komisie pre ľudské práva. Školák proti Castrovi Oswaldo Payá bol osobnosť, ktorej sa komunistický režim Fidela a teraz Raúla Castra musel obávať. Režimu sa vzoprel už ako školák na základnej škole, keď sa ako jediný z triedy nestal pionierom. Ako stredoškolák kritizoval komunistickú stranu tak otvorene, že ho na tri roky poslali na nútené práce do tábora pre mladistvých. V roku 1998, už ako predseda Kresťanského demokratického hnutia, dokázal zjednotiť Kubáncov v najväčšej akcii proti režimu. Pod projekt Varela, ktorý žiadal vypísanie referenda o politických zmenách na Kube, získal 11-tisíc podpisov. Podľa kubánskej ústavy sa preto petíciou mal zaoberať parlament. Payá pokojným a ústavným spôsobom spochybnil režim tak, ako ešte nikto pred ním. V roku 2003 to vyprovokovalo Fidela Castra k najtvrdšiemu zásahu proti disentu. Dal zatknúť a na mimoriadne vysoké tresty odsúdiť 75 disidentov. Asi 50 z nich pomáhalo Payovi zbierať podpisy pod Varelu. Payá vo väzení neskončil, pár mesiacov predtým dostal od Európskeho parlamentu Sacharovovu cenu za slobodu myslenia. „Bol medzi disidentmi najschopnejší. Mal víziu, charizmu a najlepšie vybudovanú sieť na ostrove. Poznali ho aj v zastrčených dedinách,“ hovorí Milan Nič, ktorý sa v Nadácii Pontis venoval Kube v rokoch 2002 až 2006. Nehoda či vražda Oficiálna verzia znie, že vodičovi auta z požičovne sa vymkla z rúk kontrola a narazil do stromu neďaleko mesta Bayomo na východe krajiny. Oswaldo Payá i druhý Kubánec Harold Cepera zahynuli. Nehodu prežil mladý Španiel a švédsky politik. Tých previezli do nemocnice a ich svedectvo môže byť kľúčové. Mnohí Kubánci neveria, že Payóva smrť bola náhoda. Jeho dcéra Rosa María Payáová pre rôzne médiá uviedla, že jej otcovi chcel niekto už dlhšie ublížiť a teraz sa mu to podarilo. Ak režim nehodu dôveryhodne nevyšetrí, môže sa ocitnúť pod podobným tlakom ako v prípade Orlanda Zapata Tamayoa. Tlačiť naňho zrejme nebude svet, ale samotní Kubánci. Tí si pamätajú Payú ako človeka, ktorý všetko riešil pokojne. Násilná smrť by ich mohla dostať do ulíc.