Aj vy máte často (mylný) pocit, že ľudí so zdravotným znevýhodnením (ZZ) je málo, že ich často ani nevidíte, nestretnete? Podobne to vnímajú mnohé firmy, ktoré majú záujem zamestnať ich, ale jednoducho nevedia, na koho sa s touto požiadavkou obrátiť.

„Úrady práce nemajú týchto ľudí registrovaných. Podľa informácií zo Sociálnej poisťovne je až 6 z 10 zdravotne znevýhodnených mimo trhu práce,“ uviedla Zuzana Polačková z Prognostického ústavu SAV na seminári venovanom tejto téme. Podujatie sa konalo vo štvrtok 29. novembra v priestoroch Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku v rámci iniciatívy Charta diverzity Slovensko.

Z. Polačková tiež vyvrátila názor, že chránené dielne sú najväčším zamestnávateľom osôb so ZZ. Na Slovensku funguje 5 991 chránených dielní a chránených pracovísk, ktoré vytvárajú 10 503 pracovných miest – to je však len 11 %-ný podiel na zamestnávaní ľudí so ZZ. Na Slovensku je legislatívne ukotvený povinný podiel zamestnávania týchto ľudí. Ten však môže byť riešený  náhradným plnením – nákupom tovarov a služieb z dielní (0,8 násobku mzdy/v roku 2018 to je 929 eur) alebo platbou povinného odvodu (0,9 násobku mzdy/ pre rok 2018 – 1049 eur). „Celková vyzbieraná suma tohto odvodu medziročne klesá, čo môžeme vnímať pozitívne.  Zamestnávatelia naozaj čoraz viac zamestnávajú znevýhodnených alebo prostredníctvom spolupráce s chránenými dielňami realizujú tzv. náhradné plnenie.“

Agentúry podporovaného zamestnávania nefungujú

Prečo však stále nie je zamestnávanie ľudí so ZZ bežným javom? „Je to beh na dlhú trať, proces zaúčania vo firmách je často neporovnateľne dlhší ako pri zamestnancoch bez zdravotného postihnutia, potrebujú väčšiu asistenciu. Čo je však úplne zásadné – na Slovensku chýbajú štátom riadené agentúry podporovaného zamestnávania, ktoré by túto asistenciu poskytovali,“ vysvetlila Z. Polačková.

Michaela Mudroňová, koordinátorka pracovného poradenstva v o.z. Človek v ohrození, potvrdila, že žiadne systémové riešenie zamestnávania ľudí so ZZ na Slovensku zatiaľ nie je. Znášať výdavky na zapájanie týchto ľudí by mal pritom prioritne štát, ako tomu je vo vyspelých krajinách. Zamestnávatelia však tiež môžu zaujať proaktívny postoj.

„Stále je bežná prvotná diskriminácia pri prijímaní do zamestnania, kedy sa HR manažéri pýtajú nevhodné otázky matiek malých detí či automaticky vylučujú uchádzačov nad 50 rokov či ľudí so zdravotným postihnutím,“ povedala M. Mudroňová. Firmy by tiež mali vo väčšej miere ponúkať  skrátené úväzky a tiež rozmýšľať nad tým, ktoré znevýhodnenie by nebránilo vykonávať danú prácu. Napríklad práca v open space či v tímoch napríklad nie je vhodná pre ľudí na autistickom spektre. „Aj keď je vstupná investícia zo strany zamestnávateľa v podobe zaučenia a asistencie väčšia, skúsenosti z praxe ukazujú, že zamestnať zdravotne znevýhodneného je dobrá investícia, pretože získate spoľahlivého a lojálneho zamestnanca. Navyše, zlepšíte imidž firmy v očiach verejnosti a zvýšite tiež sociálne kompetencie ostatných zamestnancov ,“ dodala M. Mudroňová.

S riešením pre zamestnávateľov prichádza Profesia

Spoločnosť Profesia v septembri 2018 zrealizovala unikátny on-line prieskum medzi zamestnancami vo firmách zameraný na zistenie postojov k inakostiam. Zo vzorky viac než 2 400 respondentov iba 16 % ľudí deklarovalo, že má reálnu skúsenosť so spolupracovníkom so ZZ na súčasnom pracovisku na Slovensku.

„Rozhodli sme sa hľadať cesty, ako dostať viac ľudí so znevýhodnením do otvoreného pracovného prostredia.  Zamerali sme sa na ťažšie zamestnateľných – ľudí s ľahkým mentálnym postihnutím, duševnou poruchou, či takých, ktorí prekonali úraz alebo civilizačné ochorenie a ich zdravotný stav im nedovoľuje pracovať naplno,“ priblížila na seminári Anna Podlesná zo spoločnosti Profesia.

Tak vznikol projekt Výpomoc so srdcom, ktorý si firma pilotne otestovala na vlastných zamestnancoch. Tí si v prieskume najprv vybrali činnosti, ktoré by pre nich mohla vykonávať  osoba so ZZ v rámci bezplatného benefitu od zamestnávateľa. Išlo najmä o žehlenie v priestoroch firmy, pomocné administratívne a grafické práce, upratovanie domácnosti či práce v záhrade. „ Ohlasy od zamestnancov, ktorí službu využili, boli nadšené. Ako firma sme si tiež uvedomili dvojaký pozitívny efekt tohto benefitu – nielen, že pomôžeme zdravotne znevýhodneným, ale aj vyťaženým rodičom malých detí,“ doplnila A. Podlesná.

Pustite sa do toho aj vo vašej firme

Profesia plánuje v budúcom roku otvoriť projekt Výpomoc so srdcom aj pre ostatné firmy. Na pracovnom portáli www.profesia.sk už dnes ponúka vyše 1 400 životopisov ľudí so ZZ, z ktorých si môžu zamestnávatelia vybrať. Navyše prevádzkuje portál www.dielne.sk, kde si firmy môžu rýchlo a ľahko vybrať z vyše 200 chránených dielní a zabezpečiť tak náhradné plnenie zákonnej povinnosti.

Inšpiráciu pre firmy v oblasti zamestnávania ľudí so ZZ nájdeme aj v spoločnostiach DELL, Kaufland a IBM.

Na oddelení účtovníctva v spoločnosti Kaufland už vyše roka pracuje Juraj, ktorého zamestnali vďaka projektu Autisti v práci. Pedantný, úžasná pamäť na čísla, veľmi zodpovedný, pochvaľujú si Juraja vo firme. „Mať v kolektíve človeka s autizmom prinieslo našim zamestnancom obohatenie o nový pohľad na svet,“ priblížila Soňa Krnáčová z Kauflandu.

V spoločnosti DELL zase uskutočnili pilotný program job shadowingu pre 11 ľudí so ZZ. Každý piatok počas 2 mesiacov chodili do firmy, kde sa im venovalo 11 mentorov zo zamestnaneckej dobrovoľníckej skupiny True Ability. „Hlavným cieľom projektu bolo umožniť týmto ľuďom nasať atmosféru, nie garantovať im prácu. Cítime, že aj toto má veľký zmysel,“ povedal Daniel Andraško z DELL.

Príkladom dobrej praxe je i spolupráca spoločnosti IBM a chránenej kaviarne Manna. Prvá kaviareň Manna na pôde IBM vznikla v budove v Apollo Business Centre v roku 2012. Projekt zaznamenal veľký úspech, v dôsledku čoho boli časom ďalšie 2 kaviarne  zakomponované do projektu nových priestorov firmy (Westend Gate, Einsteinova) a firma zamestnáva 20 stálych zamestnancov. „Naša spolupráca sa časom rozšírila na organizáciu Zdravých dní 4x ročne a Manna Catering je našim exkluzívnym dodávateľom cateringových služieb,“ uviedla Carmen Čapkovič z IBM. Vďaka stálej práci môže chránená dielňa rozširovať svoju ponuku, používať profesionálnejšie vybavenie prevádzky na prípravu cateringu a vytvárať priestor pre špecifickejšie profesie – napr. vytvorila pozíciu cukrára.

Seminár Zamestnávanie zdravotne znevýhodnených sa konal pri príležitosti podpisu Charty diverzity novými signatármi. Prečítajte si, kto sú signatári.