O 30 rokov bude 40 % svetovej populácie trpieť nedostatkom vody, jedna tretina na svete produkovaných potravín sa k zákazníkom vôbec nedostane alebo skončí v odpadkoch. Do polovice tohoto storočia bude na Zemi žiť 10 miliárd ľudí, čiže o 3 miliardy viac ako teraz. To sú len niektoré z výziev, ktoré nás v nasledujúcich rokoch čakajú, a na ktoré by sa malo poľnohospodárstvo nielen na Slovensku adaptovať. Do popredia záujmu výskumu aj praxe sa začína dostávať tzv. udržateľné poľnohospodárstvo, ktoré je šetrnejšie voči životnému prostrediu a hospodárnejšie využíva prírodne zdroje vrátane vody a pôdy. Podľa zistení aktuálnej štúdie Bayer Barometer s názvom „Svet sa točí okolo potravín“, ktorú spracovala spoločnosť Kantar Millward Brown, zaujímajú princípy udržateľného poľnohospodárstva len 24 % Slovákov.

Takmer 80 % Slovákov preferuje potraviny vyrobené v tuzemsku

Viac ako tri štvrtiny Slovákov (77,6 %) v prieskume uvádzajú preferenciu potravín vyrobených na Slovensku. Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, k tomu dodáva: „Slovenských poľnohospodárov a potravinárov teší záujem Slovákov o potraviny pochádzajúce zo slovenských surovín a vyrobené na Slovensku. Neteší ich však to, že prebúdzajúci sa záujem spotrebiteľov o domáce výrobky sa neodráža v ochote obchodných reťazcov ponúkať na pultoch predajní viac slovenských potravín. Podľa nášho prieskumu bolo zastúpenie agropotravinárskych výrobkov vyrobených na Slovensku v obchodných reťazcoch na území SR v roku 2017 podľa vykonaného monitoringu SPPK na úrovni žalostných 40,11 %. Tento fakt nepriaznivo vplýva nielen na zamestnanosť v agropotravinárskom sektore, ale aj na jeho vývoj, rozvoj vidieka a počet jeho obyvateľov.”  O to, odkiaľ potraviny pochádzajú, sa zaujíma najmä staršia generácia, ktorá tým tuzemským dáva prednosť vo väčšej miere než generácia mladších zákazníkov.

Jedna tretina Slovákov o udržateľnom poľnohospodárstve  ani nepočula

V porovnaní s Poľskom a Českou republikou sa Slovákom zdá najmenej dôležitý význam uplatňovania metód udržateľného poľnohospodárstva, teda takého, ktoré uspokojuje potreby súčasnosti a neobmedzuje potreby budúcich generácii (definícia podľa OECD).

Z prieskumu spoločnosti Bayer, ktorý tento rok v januári uskutočnila agentúra Kantar Millward Brown v Čechách, na Slovensku a v Poľsku, vyplynulo, že trvalo udržateľné poľnohospodárstvo zaujíma necelých 23 % Slovákov. Tretina Slovákov o téme ani nepočula. Napriek tomu považuje viac ako 84 % respondentov poľnohospodárstvo za jeden z najdôležitejších pilierov slovenskej ekonomiky, zároveň mu však 30 % Slovákov prisudzuje rolu znečisťovateľa prírody.

Dostatok pitnej vody robí Slovákom obavy

Obavy z nedostatku pitnej vody má takmer 54 % Slovákov, zatiaľ čo v Čechách je to až 73 % obyvateľov. Z prieskumu vyplynulo, že Slováci prejavujú záujem o vodu a jej kvalitu, najmä v rámci obcí do päť tisíc obyvateľov, čo zrejme plynie z vyššej spotreby vody, pretože títo ľudia mávajú záhrady, ktoré zavlažujú, a tak si jej spotrebu viac uvedomujú.

Téma hospodárenia s pitnou vodou je bližšia staršej generácii. „Voda ako limitný faktor pri dosahovaní vysokých úrod je významná vo všeobecnosti. Pitná voda je iná kategória vody, ktorou je potrebné šetriť. Výsledky výskumu potvrdzujú, že je potrebné viesť mladých ľudí k jej šetreniu, a nielen z ekonomických dôvodov, ako to robí staršia generácia obyvateľstva Slovenska,” hovorí Štefan Týr z Katedry udržateľného poľnohospodárstva a herbológie na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre.

Dostatok pitnej vody veľmi úzko súvisí s produkciou potravín, čo si Slováci uvedomujú. Takmer 34 % z nás sa domnieva, že jej dostatočné zásoby by mohli pomôcť riešiť celosvetové problémy s nedostatkom jedla.

Zmeny na Zemi sa zintenzívnili a zrýchlili

V priebehu tridsiatich rokov sa má veľa zmeniť. „Ten kto nepozná minulosť poľnohospodárstva, nechápe jeho súčasnosť a netuší ani o jeho budúcnosti. Prečo? Za posledných 100 rokov sa toho veľa zmenilo v poľnohospodárstve. Hlavne počet pracujúcich v priamej rastlinnej a živočíšnej výrobe výrazne klesol. Technologické postupy pestovania bez ručnej práce sú o to náročnejšie, keď chceme aby boli realizované z hľadiska udržateľného rozvoja a udržateľného poľnohospodárstva, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou,” uvádza Štefan Týr.

„Udržateľné poľnohospodárstvo je odpoveďou na prekročovanie limitov a udržanie biodiverzity konvenčného a moderného poľnohospodárstva, kde by sme mali prevziať najlepšie poznatky a procesy v agroekosystémoch na zvýšenie druhovej biodiverzity a upevnenie ekologickej stability krajiny a realizovať mechanizmami a postupmi pre udržateľný rozvoj poľnohospodárstva z minulého obdobia,” dodáva. 

Planéta Zem čelí ekonomickým, sociálnym a environmentálnym problémom, s ktorými sa snaží vysporiadať prostredníctvom udržateľného rozvoja. OSN na nasledujúcich 12 rokov definovala globálne priority, ktoré prispejú k vyriešeniu týchto výziev. „Vo svetle globálnych problémov, ako je vzrastajúci dopyt po potravinách zapríčinený rastúcim počtom obyvateľov, obmedzená dostupnosť prírodných zdrojov a premenlivé počasie, je pre nás v rámci poľnohospodárstva dôležité naďalej zameriavať pozornosť na metódy udržateľného hospodárenia. Preto Bayer podporuje tento projekt medzi poľnohospodármi aj širokou verejnosťou,“ hovorí Charles Bergmann, riaditeľ divízie Crop Science spoločnosti BAYER CZ/SK.

Bayer Barometer: Svet sa točí okolo potravín ­- to je témou už štvrtého tohtoročného prieskumu BayerBarometer, uskutočneného spoločnosťou Bayer. Cieľom prieskumu bolo získať povedomie o dôležitých spoločenských javoch. Názory Slovákov na vedu, inovácie a pripravenosť na zmeny boli analyzované v predchádzajúcich rokoch. Posledný prieskum sa zameriava na postoje Slovákov k potravinám a vode, ako aj k ochrane zdrojov a udržateľnému poľnohospodárstvu.