Podľa zahraničných štúdií má etická firma lepšie vyhliadky prejsť krízou. Zodpovedné firmy sa snažia udržať si zamestnancov na úkor škrtania iných výdavkov či ich dočasného umiestnenia k dodávateľom. Po odznení krízy tak rýchlo nabehnú na prípadný opätovný rast, pretože nemusia hľadať a školiť nové pracovné sily. Navyše, pre zamestnávateľov sa zodpovedné podnikanie v čase nedostatku zamestnancov stáva možným plusovým bodom.Legálne a bez skratiek.

Čo je etika v podnikaní, to sa už dlhšie učia študenti Ekonomickej univerzity v Bratislave. Na Fakulte podnikového manažmentu je súčasťou viacerých predmetov bakalárskeho a inžinierskeho štúdia.Dekan fakulty Peter Markovič hovorí, že zodpovedné podnikanie sa začína pri samotných princípoch podnikania. „Snahou každého podnikateľa by malo byť dosahovať zisk. Ale tak, aby tento zisk bol obohatením aj pre trh a krajinu. Nie je úplne pravda, že čím budú všetky firmy bohatšie, tým lepšia bude spoločnosť,“ vysvetľuje. Pri striktnej orientácii na zisk môže podľa neho zbohatnúť pár firiem a ľudí, no ostatní budú na tom stále horšie. Čo je dôvod stenčovania strednej vrstvy v spoločnosti. Súčasťou etického podnikania – ako učia študentov na Ekonomickej univerzite – je, samozrejme, aj dodržiavanie právnych predpisov. Ide o to, že etickí podnikatelia nehľadajú cesty, ako predpisom a nariadeniam uniknúť cez rôzne schémy alebo agentúry sprostredkujúce zamestnanie. Ak aj existuje legálna možnosť, ako si cestu skrátiť, tak to zvažujú s ohľadom na ostatných účastníkov trhu.„Schémy“ sa často uplatňujú na optimalizáciu firemných daní. Jednou z nich je takzvané transferové oceňovanie, ktoré používajú spoločnosti s medzinárodnými štruktúrami. Či už nadnárodné korporácie alebo schránkové firmy v daňových rajoch, ktoré takto peniaze zo Slovenska posielajú do zahraničnej centrály.Podľa P. Markoviča nemožno takéto aktivity posudzovať apriori negatívne. „Treba zobrať do úvahy, že kapitál, ktorý na Slovensku v týchto dcérskych firmách využívame, sem odniekiaľ pôvodne prišiel. Okrem toho, materské firmy si peniaze zo Slovenska posielajú zväčša v súlade s pravidlami a v zdravej miere. Ich zámerom nie je tunajšie dcéry finančne položiť,“ myslí si.Donorstvo a filantropia
V etickom správaní nejde len o dodržiavanie morálnych zásad. Dôležité je, aby podnikateľ považoval každého člena spoločnosti, s ktorým prichádza do kontaktu – zamestnanca, zákazníka alebo investora –, za rovnocenného. Tento vzťah by mal byť v súlade s jeho biznisovými cieľmi. A mal by sa snažiť vytvoriť takú formu vzájomnej spolupráce, aby z toho sám profitoval, ale zároveň svojho partnera nepoškodzoval.Časť zisku by sa tiež cez donorstvo a filantropiu mala vrátiť späť do spoločnosti. Nielen na upokojenie svedomia. Firmu, ktorá znečisťuje dlhodobo životné prostredie a potom venuje veľkú sumu na jeho rekultiváciu, nemožno označiť za etickú. Mala by predovšetkým principiálne pristúpiť k tomu, aby znižovala záťaž na životné prostredie.Naopak, firma, ktorá vyrába cigarety, nemusí byť hneď neetická. Ak dlhodobo vyvíja zdravšie alternatívy či podniká kampane na zlepšenie zdravia pre fajčiarov, nemalo by sa to vnímať len ako náplasť na svedomie. „Je to aj otázka dopytu trhu. Pokiaľ si zákazníci budú tieto výrobky kupovať, bude po nich dopyt, nemalo by sa útočiť na firmu ako takú,“ mieni P. Markovič.Takáto spoločnosť sa však len veľmi ťažko dostane do indexu zodpovedných firiem. Index podľa vybraných ukazovateľov hodnotí zodpovedné podnikanie.

Dekan Fakulty podnikového manažmentu EU Peter Markovič:Zdroj: Maňo ŠtrauchLepšie odolajú krízam
Zhodnotiť v slovenských podmienkach, či firmy, ktoré sa správajú eticky, sú dlhodobo ziskovejšie ako ich menej féroví konkurenti, sa vzhľadom na krátku históriu ešte nedá. No podľa P. Markoviča zahraničné dáta ukazujú, že práve obdobie kríz môže signalizovať deficit neetického správania podnikov.Ak akcionári alebo zákazníci vidia, že firma sa správa férovo, no dostáva sa do krízy, sú ochotnejší určitý čas upustiť od časti nárokov, aby ju podržali. Naopak, pri špekulatívnejších podnikoch táto tolerancia chýba. Kríza ich položí skôr alebo sa s ňou vyrovnávajú dlhšie.Docentka Fakulty podnikového manažmentu Gabriela Dubcová zdôrazňuje, že etické spávanie pracovníkov podniku, najmä manažérov sa riadi nielen svedomím, ale aj verejnou mienkou. Sú podľa nej etickejšie domáce firmy alebo pobočky zahraničných podnikov? „Nadnárodné korporácie, predovšetkým tie, ktoré majú materskú spoločnosť z Európskej únie, prinášajú etické princípy a vpečaťujú ich na Slovensku,“ mieni. Dodáva však, že na domáce firmy často tlačia vysoké štandardy na kvalitu produkcie, napríklad zo strany Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Tie ich nútia produkovať aj kvalitnejšie produkty, ako majú zahraniční konkurenti. To, podľa podľa G. Dubcovej v konečnom dôsledku prejavuje nielen na kvalite, ale aj v etike i efektívnosti ich fungovania.Podľa výkonnej riaditeľky Nadácie Pontis Lenky Surotchak majú veľké zahraničné firmy väčšinou prísne etické pravidlá prevzaté od materských spoločností. „Netýkajú sa len netolerovania korupcie, ale napríklad aj podpory diverzity – rozmanitosti na pracovisku,“ hovorí. „Na druhej strane, domáce firmy, či už veľké firmy ako Eset alebo i malé start-upy, majú väčšie napojenie na svojich zakladateľov a ich hodnotové presvedčenie,“ dodáva.Jedným z príkladov je Ošetrovateľské centrum pre dlhodobo chorých seniorov v Humennom. Jeho zakladateľky ešte počas štúdia zistili, ako veci robiť nechcú, a do podnikania vniesli nové prvky. Za svoj prístup získali viacero ocenení, napríklad vlaňajšie Via Bona od Nadácie Pontis.

Riaditeľka Nadácie Pontis Lenka Surotchak:Zdroj: Maňo ŠtrauchKonkurenčná výhoda
Existuje ešte aj ďalší faktor, ktorý firmy tlačí do zodpovedného podnikania – nedostatok kvalifikovaných zamestnancov. „Má to pozitívny dosah na štruktúru a zvyšovanie zamestnanosti, komunitu a spoločnosť,“ hodnotí G. Dubcová. Ako príklad uvádza firmy ako Whirlpool či U.S. Steel, ktoré bežne zamestnávajú rómskych občanov: „A robia to radšej, ako mať na tom istom pracovnom miestne agentúrneho zamestnanca z inej krajiny, kultúrne veľmi rozdielneho a v slovenskej firme veľmi nestabilného.“Nedostatok kvalifikovaných zamestnancov vidí ako dôvod na tlak na etické podnikanie aj Tomáš Hasala, riaditeľ neziskového združenia Nexteria, ktoré sa orientuje na mimoškolské vzdelávanie a profesijnú prípravu študentov. „Veľmi zle vnímam situáciu v IT sektore. Prvá vec, prečo to treba riešiť s mladými ľuďmi, budúcimi zamestnancami a manažérmi v tejto oblasti, je, že oni majú v rukách, ako sa tento sektor bude v budúcnosti vyvíjať,“ tvrdí. V sektore IT je dnes obzvlášť akútny nedostatok ľudí – mladí sa môžu rozhodnúť, kam chcú ísť pracovať. Čo tlačí na negatívnejšie vnímané firmy, aby sa správali etickejšie.Okrem toho, dodáva T. Hasala, medzi podnikmi začína fungovať niečo ako dobrá reputácia. Minimálne medzi mladými ľuďmi je to veľmi vnímaná téma. A napríklad v čase krízy sa viac ukazuje, z ktorých firiem ľudia odchádzajú častejšie, kde sú menej lojálni zamestnanci.Tento trend potvrdil aj vlaňajší prieskum názorov medzi verejnosťou. Realizovala ho Nadácia Pontis spolu s agentúrou Focus. Pre 27 percent opýtaných je reputácia firmy, čo sa o nej hovorí na verejnosti, či ide o firmu, ktorá podniká poctivo a nie sú s ňou spájané žiadne škandály, najdôležitejším faktorom pri hľadaní zamestnania.

Etické indexy
Väčšinou súvisia s niektorou zo svetových búrz, ktoré umožňujú do zodpovedných firiem investovať a mať o nich prehľad. Index zahŕňa najväčšie firmy kótované na burze, ktoré fungujú dlhodobo zodpovedne. Merajú sa finančné výsledky v pomere k vzťahu voči životnému prostrediu, spoločnosti a dodržiavaniu ľudských práv či akcionárom. Alternatívou sú medzinárodné indexy, zahŕňajúce firmy z rôznych krajín, ktoré sa zameriavajú napríklad na transparentné pravidlá riadenia či sociálnu zodpovednosť. Medzi najznámejšie indexy etických firiem patrí americký The Dow Jones Sustainability Indexes a britský FTSE4Good indices.
Nadácia Pontis na Slovensku už osemnásť rokov oceňuje firmy, ktoré podnikajú zodpovedne. Správajú sa férovo k svojmu okoliu, zákazníkom aj zamestnancom a robia aj niečo navyše pre spoločnosť. Cenu Via Bona udeľuje aj za zelené podnikanie, férové správanie na trhu či prístup ku komunite. Najnovšie pribudli kategórie, v ktorej sa oceňujú firmy za komplexný prístup k zamestnanom a napĺňanie cieľov udržateľného rozvoja. Sledovať takéto ocenenia môže študentom priniesť nielen prehľad o eticky podnikajúcich firmách, ale aj možnosť dostať sa k nim bližšie. Mnohé z nich ponúkajú rôzne programy a granty pre študentov stredných a vysokých škôl.