Firmy sa delia o prospech s menej šťastnými
Najviac podporované oblasti v rámci slovenskej firemnej filantropie sú vzdelávanie, zdravotníctvo a kultúra .
Slovenská ekonomika prosperuje a firmy sú ochotné podeliť sa o svoje zisky s tými, čo mali menej šťastia. Výnosy z prideľovaných dvoch percent dane z príjmu, ktoré idú neziskovým a mimovládnym organizáciám, stále rastú spolu s počtom spoločností, ktoré darúvajú peniaze z vlastných vreciek.
Firmy už tradične podporujú vzdelávacie, zdravotnícke a kultúrne aktivity, pričom sa sústreďujú na činnosti či oblasti, ktoré štát alebo oblasť obchodu nezabezpečuje. A hoci tradičná forma vyrovnávacej filantropie na Slovensku ešte vždy prevláda, čoraz viac spoločností podporuje aktivity, ktoré môžu priniesť zmenu.
„Existujú už firmy, ktoré pochopili, že takýmto spôsobom sa zmena neudeje, a podporujú popri tejto kompenzačnej forme aj aktivity, ktoré sú rozvojové a transformačné – čiže sa snažia pomocou príkladov a odskúšaných modelov zmeniť pohľad štátu na systém a zmeniť ho,“ povedal Michal Kišša z Nadácie Pontis. Ako dobrý príklad uviedol nadačný fond Telekom pri Nadácii Pontis -s ktorým si vyskúšali v rámci pomoci nepočujúcim niekoľko druhov projektov a tie najlepšie a najfunkčnejšie sa rozhodli ponúkať štátu, aby ich mohol implementovať.
V poslednom čase čoraz viac ľudí využíva spoločenské inovácie, zahrnujúce aj spoluprácu podnikov, neziskového a verejného sektora, ktoré prispievajú k spoločenskej zmene. Spoločnosti tiež zdôrazňujú význam výsledkov a vplyvu týchto aktivít. „Silnie orientácia na výsledky – na dosah aktivít,“ podotkol Kišša. „Už menej sa robia aktivity, ktoré len pekne vyzerali, ale priniesli len malú zmenu.“
Vzdelávanie, zdravie a kultúra
Na Slovensku pochádza väčšina financií v korporátnej filantropii zo systému dvojpercentného poukázania z daní. Keďže sa každý daňový poplatník môže rozhodnúť, ktorej mimovládnej organizácii pôjde časť jeho dane zo zisku spoločnosti alebo z príjmu, firmy založili nadácie, ktorým poukazujú túto časť zaplatených daní.
Momentálny systém im umožňuje poukázať až dve percentá, ak darujú 0,5 percenta svojho zisku z vlastných prostriedkov. Tieto zdroje zvyčajne tvoria najväčšiu časť financovania týchto nadácií. Firmy prostredníctvom nadácií financujú svoje filantropické aktivity. Často si tiež vyberú jednu z už existujúcich nadácií alebo mimovládnych organizácií, ktorých činnosti im vyhovujú, a pridelia im daň zo zisku spoločnosti.
Najviac podporované oblasti v rámci slovenskej firemnej filantropie sú vzdelávanie, zdravotníctvo a kultúra. Prieskum darovania a poukazovania časti dane v roku 2015 Nadácie Pontis to potvrdzuje. Tieto oblasti tvorili polovicu darcovstva, poukazovania dane, nákladov na dobrovoľníctvo, ako aj činností pro bono zamestnancov v hodnote takmer 14 miliónov eur. Pontis odhadla, že táto suma predstavuje asi 40 percent celkového darcovstva za daný rok.
Najviac podporovanou oblasťou bolo vzdelávanie, ktoré prijalo 22,11 percenta darov z prieskumu – podobný pomer ako v roku 2012. Väčšina financií šla na školy a na neformálne vzdelávanie detí.
„Až 59 percent darov klasifikujeme ako kompenzačný typ podpory,“ prezradil Norbert Maur, projektový manažér Nadácie Pontis v tlačovej správe z mája 2017. „Takáto podpora neodstraňuje problémy vzdelávacieho systému ako celku, ale kompenzuje nedostatky konkrétnym jednotlivcom a inštitúciám.“
Oblasť zdravotníctva bola druhá, so 14,36 percenta. V porovnaní s podobným prieskumom z roku 2012 zaznamenala nárast zhruba o päť percentuálnych bodov. Ten spôsobila najmä prestavba nemocnice v Žiline, ktorú podporovala nadácia kórejskej automobilky Kia Motor Slovakia, a filantropické aktivity Nadácie J & T a Nadácie Pontis.
Tretím najviac podporovaným sektorom bola kultúra s 13,71 percenta. To je stále veľký podiel, hoci poklesol takmer o osem percentuálnych bodov, keď Košice zavŕšili svoje poslanie ako mesto kultúry a objem peňazí v programe nadácie SPP a ministerstva kultúry Obnovme si svoj dom sa zmenšil.
Aj šport bol populárny – s 13,3 percenta darcovstva – a zaznamenal nárast o vyše sedem percentuálnych bodov za minulé tri roky.
Na opačnej strane spektra zaznamenalo najväčší pokles podpory životné prostredie, takmer o 15 percentuálnych bodov – na 3,41 percenta. Pontis to pripisuje zoštíhleniu financovania v neinvestičnom fonde – EkoFond.
Na samom konci rebríčka sú ochrana ľudských práv, len s 0,9 percenta, a organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckych aktivít s 1,21 percenta.
„Prínos neziskových organizácií je na Slovensku nenahraditeľný. Ľudia v nich často robia to, čo štát nevie robiť, nechce robiť alebo na čo nemá kapacity. Robia nielen to, čomu sa nevenuje politický sektor, ale aj to, čo nie je celkom úlohou biznisu,“ tvrdí sociológ Martin Bútora.
Pri rozhodovaní kam nasmerovať podporu odporúča Kišša z Pontisu, aby si firmy vyvinuli dlhodobú filantropickú stratégiu.
„Jednoznačne je najväčšou chybou skákanie z témy na tému,“ podotkol. „Pri formovaní darcovskej stratégie treba poznať problematiku, ktorej sa chcem venovať, stanoviť si ciele, ktoré chcem dosiahnuť, a vybrať si formu práce. Ak však každý rok firma podporí niečo iné a dáva podporu adhoc
veciam, problém len ťažko vyrieši. Zmeny bývajú potom čiastkové a krátkodobé, s malým dosahom.“
Zaostrené na komunitu
Zaostrené na komunitu je oblasť, ktorá rozširuje tradičné oblasti korporátnej filantropie v posledných rokoch. „Vážime si ľudí ochotných spojiť svoj um a sily, aby spoločne vytvorili niečo užitočné pre druhých,“ hovorí Alena Walterová, hovorkyňa VÚB banky. Nadácia VÚB je jednou z najväčších na Slovensku. „Preto podporujeme rôzne komunitné aktivity a iniciatívy, ktoré zlepšujú kvalitu života v mestách a obciach, pomáhajú riešiť miestne problémy, skrášľujú miesta, kde sa ľudia stretávajú, chránia prírodu a spájajú nadšencov pre dobrovoľnícku činnosť.“ Firmy vytvorili viaceré projekty so zameraním na zlepšenie oblastí, kde fungujú, buď zemepisne, alebo v rámci podnikania, a povzbudzujú zamestnancov, aby prišli s vlastnými projektmi a rozhodli, ktoré projekty by spoločnosť mala podporiť.
Reťazec Tesco je napríklad dlhodobým partnerom komunít, pričom aktuálne prebieha už štvrtá séria komunitného programu Vy rozhodujete, my pomáhame s cieľom prispieť k zlepšeniu miest, v ktorých pôsobíme, informovala Veronika Bush z komunikačného oddelenia Tesco Stores SR. „Tesco tak pomôže 231 organizá ciám a rozdelí takmer 170 000 eur po celom Slovensku. Organizácie sa môžu do projektu prihlásiť do 29. marca.“
Nadácia VÚB má podobný projekt Poklady Slovenska, ktorý sa sústreďuje na záchranu kultúrnych pamiatok. V jeho rámci môžu ľudia hlasovať, akú rekonštrukciu má nadácia podporiť grantom.
Napríklad tento rok verejnosť vybrala z deviatich ohrozených hudobných nástrojov barokový organ v kostole v Španej Doline, ktorý dostane grant vo výške 30 000 eur. Dáva tiež 350 000 eur novému kultúrnemu centru Nová Cvernovka, ktoré sa snaží podporovať komunitnú činnosť, v rozmedzí rokov 2017 až 2019.
Zameranie na miestnu komunitu možno vidieť aj v prípade nadácie Kia Motors Slovakia. Za posledné štyri roky prispela takmer miliónom eur na rekonštrukciu miestnej nemocnice.
Fakty #GivingTuesday Minulý rok sa Slovensko prvýkrát pridalo k celosvetovej udalosti známej ako Darovací utorok, čiže #GivingTuesday. Fenomén #GivingTuesday vznikol v roku 2012 ako reakcia na komercializáciu a konzumnosť stelesnené v čiernom piatku a kybernetickom pondelku. Vlani sa u nás do projektu zapojilo najmenej 44 firiem,124 neziskových organizácií a tisícky ľudí z radov širokej verejnosti. Podarilo sa vyzbierať spolu viac ako 83 000 eur. Najviac podporovanými témami boli vzdelávanie, pomoc znevýhodneným, boj proti chudobe a korupcii a ľudské práva.