Ako reagujete na objavujúce sa kritiky politikov o neprimeranom či netransparentnom financovaní neziskoviek? 

Tieto tvrdenia nie sú pravdivé. Všetky druhy organizácií, či už ide o nadácie, občianske združenia, neziskové organizácie alebo neinvestičné fondy, podliehajú slovenskej legislatíve a ich činnosť je regulovaná a kontrolovaná. Najväčšími organizáciami z hľadiska objemu financií sú nadácie, ktoré sú aj najviac kontrolované a regulované legislatívou. Všetky informácie o financovaní mimovládnych organizácií sú teda v súčasnosti verejne dostupné. Aj preto Nadácia Pontis v rámci iniciatívy Chceme veriť vydala stanovisko zástupcov občianskeho sektora, v ktorom sme sa ohradili proti takýmto informáciám zo strany niektorých politikov či konšpiračných médií. K tomuto stanovisku sa pridalo takmer 40 zástupcov tretieho sektora na Slovensku. 

Je pravda, že „tretí sektor“ je financovaný zo zahraničia? 

Financie zo zahraničia boli v 90. rokoch výrazným zdrojom príjmov neziskového sektora na Slovensku. Aj vďaka nim sa nám podarilo posilniť občiansku spoločnosť a demokratické procesy. Slovensko sa ako liberálna demokracia priblížilo k Európe, čo umožnilo našu integráciu do EÚ a NATO. Podiel zahraničných zdrojov na celkovom financovaní tretieho sektora na Slovensku je však v súčasnosti vo výške okolo 6 percent. Uvedené údaje vychádzajú z oficiálnych štatistík ministerstva financií a Štatistického úradu. 

Majú darcovia možnosť ovplyvňovať, ako budú neziskovky s darmi nakladať? 

Darcovia, ktorí asignujú dve percentá, nemajú priamo možnosť ovplyvniť, ako budú prostriedky vynaložené. Robí to však za nich zákon, ktorý pomerne presne určuje účel použitia. Neziskové organizácie musia teda využiť prostriedky tak, aby tento účel naplnili. Prijímatelia dvoch percent nad sumu 3 320 eur musia zároveň zverejniť v Obchodnom vestníku presnú špecifikáciu použitia prijatého podielu dane. V prípade firiem, ktoré nám asignujú svoje jedno alebo dve percentá do nadačných fondov, fungujeme na báze partnerstva a spoločne diskutujeme o použití financií na konkrétne témy a pre konkrétne organizácie. Aj v tomto prípade však musí byť dodržaný verejnoprospešný účel využitia prostriedkov. 

Môže sa neziskovka teoreticky dozvedieť, kto im financie daroval, prípadne o akú sumu konkrétne išlo? 

Ak darca v daňovom priznaní zaškrtne políčko so súhlasom, aby sa organizácia o ňom dozvedela, daňový úrad tieto informácie zasiela mimovládnym organizáciám. Konkrétne sumy, koľko kto asignoval, sa však prijímateľ z tejto informácie nedozvie. 

Na základe čoho uskutočňujete výber mimovládnych organizácií, ktorým zasielate príjmy? Kontrolujete, ako ich využívajú? 

S partnerskou firmou, ktorá má u nás nadačný fond a asignuje nám finančné prostriedky, sa vždy dohodneme na téme, ktorú chceme spolu riešiť, a vyhlásime na ňu grantovú výzvu. Hľadáme realizátorov, ktorí najlepšie dokážu daný problém riešiť. Zapájame rôzne organizácie, pretože naše výzvy sa môžu týkať rôznych tém, napríklad vzdelávanie, inklúzia, boj proti korupcii či chudobe. Hodnotiaca komisia zložená z expertov potom posudzuje, ktorá z prihlásených organizácií môže mať so svojím projektom najlepší dosah. Je dôležité spomenúť, že ako prijímateľ dvoch percent a správca nadačných fondov, cez ktoré podporujeme ďalšie mimovládne organizácie, sme zodpovední za správne použitie asignovaných prostriedkov, je našou povinnosťou vyžadovať dôsledné dodržiavanie verejnoprospešného účelu využitia týchto prostriedkov. 

Ako sa situácia vyvíja dlhodobo, rastie počet darcov? 

Výnosy z asignácie dane kontinuálne rastú od roku 2013. V minulom roku asignovalo o 62-tisíc fyzických osôb viac ako v predchádzajúcom. Pri asignácii dane firmami nastal za uplynulý rok maličký pokles, ale vôbec nie vážny. Aj napriek tomu predstavuje asignácia dane zo strany firiem čoraz významnejšiu časť príjmov pre neziskový sektor, i keď je možné, že v budúcnosti sa tento trend otočí.