CSR: firmy najviac podporujú školstvo a vzdelávanie
Zlepšovať ľuďom život je najlepší recept, ako zvrátiť trend klesajúcej nedôvery v základné piliere spoločnosti.
Do ktorých oblastí firmy najviac smerujú svoje dobročinné rozpočty, ukázala tzv. Mapa firemnej filantropie od Nadácie Pontis. Dokopy sa v nej podarilo dať údaje z roku 2015, získané od 47 firiem; zobrazuje približne 40 percent všetkých darovaných zdrojov. Započítané sú asignácie z dane známe ako „dve percentá“, dary z vlastných zdrojov, ako aj nefinančné dary, napríklad pro bono práca a čas zamestnancov. „Údaje sme získali z výročných správ, CSR reportov, zo stránky darca.sk a dopytovaním,“ vysvetlil Norbert Maur z Nadácie Pontis.
Toky podpory menilo ukončenie veľkých projektov
Do oblasti vzdelávania a výchovy smerovalo vyše 22 percent príspevkov, teda asi 3 milióny eur. Z toho najviac podpory získalo regionálne školstvo, za ním neformálne vzdelávanie (rozvoj zručností), menej veda a výskum. Zdravie a zdravotníctvo získalo 14,4 % darov a zaznamenalo nárast. Naopak, podpora kultúry s 13,7 % výrazne poklesla. Môže za to fakt, že v čase predošlého merania v roku 2012 firmy financovali aktivity v rámci programu Košice – Európske hlavné mesto kultúry. Oblasť športu získala 13,3 %, sociálna starostlivosť 11,4 %, marginalizované skupiny obyvateľstva 4,6 % a dohromady 12 % všetky ostatné témy – napríklad humanitárna pomoc, boj proti korupcii, ľudské práva, startupy a iné.
„V oblasti životného prostredia sa často podporujú užitočné a praktické záležitosti ako zatepľovanie, výmena okien či starých plynových kotlov, nie však rozvojové či systémovejšie zmeny, “ vysvetľuje sociológ Martin Bútora. Z podielu 18 % v roku 2012 sa zdroje nasmerované do tejto oblasti prepadli na 3,4 %. „Podpora do oblasti životného prostredia sa scvrkla, pretože zo scény odišiel veľký fond“, konštatoval. Ide o EkoFond SPP, ktorého aktivita sa v ostatných rokoch utlmila; kedysi však poskytoval viac ako polovicu donácií v enviro oblasti.
Školám idú súkromné peniaze na nevyhnutnosti
„Tri pätiny zdrojov, ktorými firmy podporili vzdelávanie, sa použili predovšetkým na kompenzačný typ projektov,“ hovorí M. Bútora. Tie neodstraňujú deficity vzdelávacieho systému ako celku, ale ich kompenzujú aspoň pre určitých jednotlivcov a inštitúcie. Ide napríklad o budovanie infraštruktúry, skvalitnenie materiálneho vybavenia či nadobudnutie krátkodobo využiteľných zručností. Príkladom je projekt, v ktorom sa mladí ľudia odchádzajúci z detského domova učia, ako sa správať na pracovnom pohovore. Projekt si nevyžaduje dlhodobé pôsobenie, pričom absolventi nadobudnú takúto zručnosť za pomerne krátky čas.
Približne pätinu – 21 % – vložili firmy do rozvojového typu vzdelávania na podporu potenciálu širšie uplatňovať nadobudnuté know-how. Príkladom môže byť kurz pre mladých nezamestnaných, kde sa absolvent naučí programovať a môže sa napríklad zamestnať ako tester softvérových aplikácií. Dvadsať percent prostriedkov podporilo transformačné vzdelávanie, ktoré jednotlivcom a inštitúciám umožňuje podnietiť systémové zmeny. Príkladom je podpora prieskumov o vnímaní vzdelávania na Slovensku alebo aktivity, ktoré majú zlepšiť vzdelávacie prostredie na školách.
Financií by mohlo byť viac
Od roku 2012 objem zmapovaných darovaných financií narástol o 1,36 %. „Bez podpory firiem by naša krajina mala inú tvár. Filantropia je mostom, po ktorom sa od problémov možno dostať k riešeniam. No prostriedkov by malo byť podstatne viac, pretože verejná potreba je oveľa vyššia. Stupeň zanedbanosti je v mnohých oblastiach a regiónoch vysoký. A pritom na Slovensku je obrovské množstvo ľudí, ktorí majú nápady i riešenia a ktorí by urobili viac, keby na to mali podmienky,“ myslí si M. Bútora.
Podpora firiem je kľúčová pre malé lokálne organizácie, regionálne projekty. Napríklad, ako keď Eset a VÚB podporili bratislavskú Starú tržnicu. Vďaka darom spoločností sa darí za krátky čas budovať veci, čo menia kvalitu života Slovákov k lepšiemu, a to je čosi, čo v dnešnej dobe potrebujeme snáď viac ako inokedy.
Za pozitívny jav považuje sociológ aj profesionalizáciu podpory, prepojenosť medzi víziou a reálnou podporou, kombináciu kontinuity a zmeny, pestrosť tém a kvalitné procedúry výberu. Sympatický je dôraz na regionálne či lokálne projekty.