Transformačné dobrovoľníctvo môže ľudí meniť k lepšiemu. Ak vystúpia z komfortnej zóny

Dobrovoľníctvo, ktoré prepája svety

Zo schátranej budovy škôlky vybudovali najväčšie komunitné centrum v Bratislave, ktoré ponúka vzácny priestor rôznorodým komunitám. Centrum rodiny od začiatku spolupracovalo aj s firemnými dobrovoľníkmi a práve vďaka prepojeniu neziskového a firemného sveta sa im podarilo premeniť centrum do dnešnej podoby. „Raz nám dobrovoľníci prišli na aktivitu v záhrade, no vonku pršalo. Tak si sadli do našej ,obývačky‘, kde sa rozprávali s rôznymi klientmi a ľuďmi so znevýhodnením, ktorí prišli na svoje skupinové aktivity. Na konci dňa nám povedali, že to bolo najlepšie dobrovoľníctvo, aké zažili,“ povedala na stretnutí riaditeľka centra Alžbeta Šporerová.

Dobrovoľníctvo si väčšinou spájame s jednoduchými činnosťami, ako je natieranie plota či práca na záhrade. Aj zo spätnej väzby z najväčšieho podujatia firemného dobrovoľníctva Naše Mesto vyplýva, že ľudí najviac teší, že mohli byť na čerstvom vzduchu, zažili príjemný deň s kolegami a urobili dobrý skutok.

Ak je hodnota dobrovoľníctva zameraná na dokončenie úloh, ide o transakčné dobrovoľníctvo. Patrí vo svete medzi najčastejšie formy a, samozrejme, je veľmi potrebné. Alžbeta Šporerová a jej spolupracovníčky z Centra rodiny nám však v praxi ukázali iný typ dobrovoľníctva. Taký, ktorý k splneniu úlohy a vykonaniu dobrého skutku pridáva ďalší rozmer.

Čo je transformačné dobrovoľníctvo?

Cieľom transformačného dobrovoľníctva môže byť rovnaká aktivita ako v prípade transakčného dobrovoľníctva, napríklad sadenie rastlín v záhrade Centra sociálnych služieb. Jeho súčasťou je však aj rozvoj a posilňovanie empatie prostredníctvom rozširovania našich sociálnych bublín. Týmto spôsobom dokáže dobrovoľníctvo viesť k prehodnoteniu presvedčení, predsudkov, hodnôt a vnímania sveta.

„Empatia je veľmi starý program zakorenený hlboko v našom mozgu. Je to sila, ktorá nám umožňuje vcítiť sa do pocitov iných a umožňuje nám precítiť bolesť iného, akoby bola naša vlastná. Navyše nás núti k aktivite a pomoci ľuďom, ktorí trpia. Práve vďaka empatii sme ako živočíšny druh dokázali prežiť,” vysvetlila na stretnutí v Centre rodiny Paulína Hrončeková z Nadácie Pontis.

Priblížila tiež experiment neurovedca Lasana Harrisa z University College London, z ktorého vyplýva, že naša empatia sa aktivizuje len voči ľudom, ktorí sú z našej skupiny – z našej „bubliny“. „Z pohľadu DNA prežitia je to celkom logické. Pre prežitie sme potrebovali udržať pri živote náš najbližší kmeň,” doplnila P. Hrončeková a dodala: „Hranice našej empatie teda sú na hraniciach našich sociálnych skupín.”  

Ako rozšíriť hranice našej skupiny?

Schopnosť mozgu rozvíjať neurónové siete prostredníctvom nových skúseností vieme využiť aj pri rozvoji empatie, a to  prostredníctvom experimentálneho zážitkového učenia.

Experimentálne učenie tvorí kolobeh štyroch aktivít:

• skúsenosť/zážitok – ktorý nás núti vystúpiť zo svojej komfortnej zóny,

• reflexia – proces, kedy na základe skúseností hodnotíme nové podnety a čelíme mnohým vnútorným otázkam, ktoré menia naše pôvodné názory,

• pochopenie – nastáva, keď na svoje vnútorné otázky nachádzame odpovede, pričom často dochádza k prekonaniu predsudkov, prehodnoteniu názorov a hodnôt,

• nový pohľad – keď nám odpovede do seba zapadnú a z nepoznaného sa stáva známe.

Experimentálne učenie vytvára v mozgu nové cesty. Pravidelným opakovaním sa posúvajú hranice nielen nášho poznania, ale aj vnímania sveta okolo. A týmto spôsobom sa môžu rozširovať aj hranice našich sociálnych skupín (bublín) a naša empatia začne pôsobiť na širšiu skupinu ľudí.

Práve dobrovoľníctvo je ideálnym nástrojom na získanie potrebných zážitkov na rozvoj empatie a prináša veľa možností na experimentálne učenie sa mimo bežnej sociálnej skupiny. Keď organizácia dobrovoľníkom vysvetlí, prečo je ich práca dôležitá a ako ovplyvní život jej klientov, môže tento zážitok spustiť procesy reflexie, pochopenia a získania nových pohľadov a súvislostí. Rovnako veľmi silno pôsobí aj priamy kontakt s ľuďmi, s ktorými sa bežne nemáme možnosť stretnúť.

Súčasťou stretnutia boli aj nové zážitky

Účastníci a účastníčky z pracovnej skupiny Firmy komunite si na vlastnej koži mohli vyskúšať účinky transformačného dobrovoľníctva. Rozdelili sa do skupín a pri aktivitách trávili čas a rozprávali sa s rôznymi klientmi a klientkami Centra rodiny – odídenkami z Ukrajiny, seniormi či ľuďmi z DSS Rozsutec.

Malo zapojenie do aktivít v Centre rodiny transformačný účinok?

Marek Čambal, IBM: „Tento zážitok ma ešte viac presvedčil, že firemné dobrovoľníctvo má pre lokálne komunity veľký zmysel.“

Hana Čuháková, EY: „Pre mňa bolo takéto stretnutie priamo v ,teréne‘, keď sme sa mohli vidieť a rozprávať s ľuďmi, ktorí potrebujú našu pomoc, oveľa efektívnejšie. Vďaka tomu, že sa nás tieto stretnutia dotknú, vieme ďalej lepšie komunikovať potrebu pomáhať.”

Miriam Cánik, CORWIN SK: „Na začiatku sme mali menšie obavy a najmä rešpekt pred stretnutím s klientmi centra, keďže sme ešte nikdy predtým takúto formu stretnutia nezažili. Nakoniec to však boli veľmi inšpiratívne stretnutia, ktoré sa nás dotkli a určite na ne nezabudneme.“

Nikoleta Lörincová, Kaufland: „Bol to skutočne transformačný deň. Hlavne z hľadiska emócií, ktoré spracovávam ešte dodnes. Myslím, že táto téma sa stáva čoraz dôležitejšou, keďže pri dobrovoľníctve myslíme často na to, aby si aj naši kolegovia oddýchli pri manuálnych prácach, pri ktorých vypadnú zo stereotypu. Mali by sme sa však menej zameriavať na to, čo to prináša nám a našim kolegom, a viac na prijímateľov pomoci. V tomto smere si myslím, že práve transformačné dobrovoľníctvo je kľúčové.“

Mária Opátová, Swiss Re: „Zážitkové dobrovoľníctvo je skvelý spôsob, ako dosiahnuť, že v ľuďoch popri dobrom pocite z vykonanej práce prebehne aj zásadnejšia vnútorná zmena. Bol to intenzívny zážitok a budem z informácii, o ktoré ste sa tam s nami všetci podelili, čerpať inšpiráciu pre budúce aktivity. Určite sa s tímom budeme viac zamýšľať nad tým, ako intenzívnejšie zapájať partnerské združenia a využiť ich skúsenosť na osvetu medzi našimi zamestnancami a zamestnankyňami, aby bol zážitok z komunitných dní hlbší.“

Juraj Ondrejčík, Slovenské elektrárne: „Aktívny vstup klientov daného subjektu do dobrovoľníckeho podujatia je úplne inou skúsenosťou, ako len prísť, porobiť a odísť. Aj moji kolegovia vnímajú pozitívne, keď sa nám na mieste aj trochu venujú, keď môžeme zakúsiť autenticitu. Odniesol som si poznanie, že táto spoločnosť stále má nádej v konkrétnych ľuďoch a ich činoch, ale tiež, že si ľudia zasluhujú druhú šancu a že firemné dobrovoľníctvo možno robiť lepšie vďaka výraznejšiemu zapojeniu prijímajúceho subjektu a sprostredkovaním autentického zážitku.“

Ak by ste chceli takúto dobrovoľnícku skúsenosť zažiť na vlastnej koži, obráťte sa na nás. Radi vám s tým pomôžeme.