Novinár Pavol Lacko oživuje neznámu minulosť. Jánošík na rozdiel od Štúra nebol žiadny filantrop (podcast)
Už niekoľko rokov pátra po neobjavených príbehoch filantropov a filantropiek, ktorí sa pred 100 rokmi zapísali do slovenskej histórie. Pavol Lacko za ten čas spracoval originálne osudy spisovateliek, lekárov, bankárov, vedcov aj šľachticov. Vypočujte si špeciálnu epizódu podcastu Impact Talks, tentokrát o ľuďoch, ktorým nebolo ľahostajné ich okolie.
Legenda o Jánošíkovi, ktorý vraj chudobným dával, čo ukradol bohatým, podľa Pavla Lacka celkom nesedí. Historické pramene uvádzajú len jeden prípad, keď najznámejší slovenský zbojník rozdával prstene v Terchovej. „Dúfam, že táto krajina má na viac ako pestovať si národný mýtus o niekom, kto oberal o majetok nižšiu strednú vrstvu,“ hovorí autor filantropických príbehov z našej minulosti.
Pri ich písaní spolupracuje s historikom Lukášom Krajčírom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý sa venuje pátraniu v archívoch a štúdiu dobových dokumentov. Jeho cenné nálezy ukazujú, aké rozmanité boli podoby pomáhania v predchádzajúcich storočiach. Na rozdiel od Jánošíka išlo často o skutočné hrdinstvo a zachraňovanie životov. Napríklad lekár Ladislav Nádaši-Jégé liečil koncom 19. storočia ľudí na Orave zadarmo a prispieval chudobným pacientom na lieky.
V podcaste sa dozviete:
- ako cestovanie aj vysťahovalectvo do Ameriky učilo ľudí na Slovensku pomáhaniu,
- prečo sa Gemerčania vyzbierali na sochu Františky Andrássyovej,
- ako garbiar z Liptova spravil z robotníkov akcionárov,
- čo spája bankára Michala Bosáka s cisárovnou Sissi
- a prečo dnes treba hovoriť o historickej filantropii.
„Jégé napísal stovky článkov a listov na ministerstvo do Bratislavy, kde sa snažil pomenovať nedostatky, s ktorými sa stretával ako lekár. Pomáhal v malom, ale zároveň sa snažil o väčšiu systematickú zmenu, dokonca až tak, že počas prvej svetovej vojny v Dolnom Kubíne pomáhal spoluzakladať nemocnicu,“ opisuje Pavol Lacko málo známe aktivity človeka, ktorého si pamätáme zo školských čias ako autora románu Adam Šangala.
Slovenský bankár s podpisom na dolárovej bankovke
Kým Šangalu zvečnili aj na televíznych obrazovkách, osud Michala Bosáka, mladého chlapca z východného Slovenska, zatiaľ pozornosti filmových tvorcov uniká. „Michal Bosák je prominentný príbeh. Odišiel do Ameriky koncom 19. storočia ako 16-ročný s dolárom vo vrecku, ktorý mu ukradli hneď, ako vystúpil z lode v New Yorku. Neskôr si otvoril krčmu, kde počul amerických Slovákov hovoriť o tom, aký majú problém s posielaním peňazí domov,“ vykresľuje Pavol Lacko začiatok amerického sna. Práve v krčme sa v hlave mladého Bosáka zrodil podnikateľský plán.
„Dúfam, že táto krajina má na viac.“
Keď v USA založil sieť bánk, zbohatol a jeho podpis sa dostal na dolárové bankovky. Na rodný kraj nezabudol, podporoval štipendiami nemajetných študentov a rodnej obci Okrúhle venoval peniaze na výstavbu školy – no pod podmienkou, že v dedine zatvoria všetky krčmy. Veril, že východiskom z biedy a namáhavej práce je vzdelanie, nie alkohol.
História vie byť prekvapivo moderná
Kým Jégé písaním na úrady loboval za lepšie zdravotníctvo, Bosák založením Slovensko-americkej pozemkovej, obchodnej a priemyselnej spoločnosti vytvoril akýsi podnikateľský inkubátor. Dnes by sme povedali, že podporoval vtedajšie startupy a motivoval Slovákov k návratu do vlasti.
Ďalší moderný spôsob pomáhania použila uznávaná spisovateľka Elena Maróthy-Šoltésová na prelome 19. a 20. storočia. „V Živene robila verejné zbierky, aby mohli vydávať knihy. Dnes by sme to nazvali crowdfunding,“ poukazuje Pavol Lacko na alternatívny spôsob financovania, ktorý používali slovenské ženy už pred sto rokmi. S Maróthy-Šoltésovou sa spája aj networking. „Pri rôznych príležitostiach sa obracala na amerických Slovákov, kde mala nejaké kontakty, a snažila sa odtiaľ získavať podporu,“ vysvetľuje autor príbehov.
Podpora študentov, vedy a vzdelania
Zaujímavých mien je v sérii historických príbehov oveľa viac. Známi manželia Andrássyovci zanechali na Gemeri nezmazateľnú stopu a región z nej žije dodnes. No o filantropických aktivitách Dionýza Štúra, ktorého meno nesie štátny geologický ústav v Bratislave, tuší len málokto.
Pritom rodák z Beckova sa vypracoval na jedného z najvýznamnejších vedcov vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku a finančne pomáhal nadaným študentom z chudobných pomerov aj slabo plateným učiteľom. Do škôl vo vtedajšom Hornom Uhorsku vozil z Viedne mikroskopy, lupy a ďalekohľady. Vďaka fondu, ktorý založila Štúrova manželka, dostávali slovenskí študenti štipendiá aj po jeho smrti.
Väčšina filantropov a filantropiek z našej minulosti je spätá so vzdelávaním. Každé jedno meno pritom inšpiruje aj dnes. „Politik Emil Stodola a lekár Ladislav Nádaši-Jégé už začiatkom 20. storočia upozorňovali na niečo, čo nám nefunguje dodnes – na chýbajúce nemocnice a nedostatok študentov. Ich odkaz bol, aby sme viac podporovali študentov, vedu a vzdelanie. To sa potom prejaví v celej krajine a na mnohých iných veciach, kde to možno ani nečakáme,“ objasnil odkaz osobností slovenskej filantropie novinár Pavol Lacko.
Impact Talks
Príbehy zo série Filantropi a filantropky 19. a 20. storočia vznikajú vďaka podpore Nadácie Pontis a všetky sú voľne prístupné záujemcom.
Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania, prináša aj podcast Impact Talks. Vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval. Ak sa vám podcast páčil, podporte jeho výrobu a vypočujte si ešte viac filantropických príbehov.
Impact Talks môžete podporiť na tomto linku.