Pavel Hrica: Grant nie je štátny tender
Telefonát donorovi päťnásobne zvyšuje šancu na úspech. Ušetrí vám čas aj energiu
Máte skvelý nápad a presne viete, ako ho zrealizovať. Chýba vám jediné – peniaze. Programový riaditeľ Nadácie Pontis Pavel Hrica radí mimovládnym organizáciám, ako zvýšia svoje šance na úspech pri uchádzaní sa o granty.
Základ je správne si prečítať výzvu grantového programu. „Aj keď to vyzerá banálne, práve na tomto uchádzači často stroskotajú,“ vysvetľuje Hrica.
Dôležité sú všetky parametre výzvy – požadované kritériá, zameranie, cieľ, informácia, pre ktoré právne formy je grant určený, časové hľadisko.
„Svoju úspešnosť dokážu mimovládne organizácie dramaticky zvýšiť, keď sa budú dobre triafať do propozícií grantovej výzvy a keď na ňu budú dávať správne odpovede,“ zdôraznil. Existuje teória, podľa ktorej päťnásobne zvyšuje šancu na úspech telefonát donorovi. V jedinom telefonickom rozhovore si môže organizácia overiť, či správne rozumie výzve, potvrdiť si, či sa jej zámer zhoduje so zámerom darcu.
„Ak nie, ušetrí čas a energiu na písanie zbytočného projektu.“
Nemusíte sa báť, že budete niekoho otravovať, nadácie či nadačné fondy majú na konzultácie vyčlenenú kontaktnú osobu.
Reálne peniaze
Suma, ktorú si mimovládna organizácia pýta na konkrétny projekt, by mala byť reálna. Podľa odborníka sa dá akceptovať, ak si finančne „podvyživené“ organizácie zvýšia rozpočet na daný projekt o pár percent a zo získaných peňazí čiastočne pokryjú aj svoju prevádzku. Ak však ide o viditeľné nadhodnotenie, tam už zabliká hodnotiteľom červená kontrolka.
„Tu to nefunguje ako pri štátnych tendroch, kde sa nakupujú CT prístroje za nadhodnotené sumy. Keď má donor určenú nejakú sumu, snaží sa z nej vytĺcť čo najviac, podporiť čo najviac subjektov. Pozerá na to, aby boli peniaze čo najefektívnejšie využité,“ zdôraznil Hrica.
Vysoko sa pri hodnotení cení originalita projektu. „Projekt by mal mať nejaký príbeh, malo by byť jasné, prečo daná organizácia robí nejakú vec, komu má pomôcť, aký problém rieši,“ uviedol Hrica. Ideálne je podložiť žiadosť nejakými dôkazmi, štatistikami či skúsenosťou. „Zvyšuje to šancu na úspech.“
Zaváži aj dobrá povesť
Dôležitá je podľa Hricu aj povesť, ktorá sa o žiadajúcej mimovládke šíri. „Je dobré, keď si organizácia buduje svoju kredibilitu, keď je o nej počuť, keď sa o nej dajú nájsť na internete seriózne informácie,“ spresnil Hrica. Pontis, ktorý spravuje 26 firemných nadačných fondov a firemných nadácií, si vedie vlastnú evidenciu správania organizácií, ktoré podporil. Zlá reputácia sa v sektore šíri veľmi rýchlo.
Keď sa hodnotitelia vo finále rozhodujú medzi dvoma projektmi, usilujú sa získať o prípadnom víťazovi čo najviac informácií. Ak im však pri zadaní jeho názvu do internetového vyhľadávača ako prvý odkaz vyskočí dlh voči Sociálnej poisťovni, je to tiež zlý signál. K dobru sa organizácii pripisuje, ak je aktívna v spoločnosti a ak o nej počuť v médiách.
Až na súd
Stane sa však, že sa peniaze dostanú do nesprávnych rúk. „Za dvadsať rokov existencie sa to stalo párkrát. V niektorých prípadoch sme vymáhali peniaze na súde. Nebolo ich však viac ako desať,“ dodal.
Nadácie prostredníctvom grantov prerozdeľujú finančné prostriedky, ktoré získavajú na podporu verejnoprospešných projektov. Ide o peniaze, ktoré firmy odvedú v podobe finančných darov.
Približne 60 percent týchto prostriedkov tvoria zisky z asignácie, čiže z dvoch percent z daní. Veľké spoločnosti si zakladajú buď vlastné nadácie, alebo nadačné fondy, ktoré pre nich spravujú už existujúce nadácie, ako je napríklad aj Pontis.