Firmy majú viaceré možnosti, ako administratívne riešiť firemné dobrovoľníctvo

Základné pojmy a možnosti z pohľadu práva zarámcovala Eva Braxatorisová, spolupracujúca advokátka Nadácie Pontis. Upozornila na fakt, že pojem firemné dobrovoľníctvo náš právny poriadok nepozná. Zákon o dobrovoľníctve totiž definuje dobrovoľníka ako fyzickú osobu, ktorá vykonáva dobrovoľnícku činnosť na základe svojho osobného rozhodnutia, bez nároku na odmenu a mimo svojich pracovných povinností. „Pojem firemné dobrovoľníctvo v zákone síce nenájdeme, neznamená to však, že firmy nezohrávajú v podpore dobrovoľníctva kľúčovú úlohu. Práve naopak, Európska únia opakovane zdôrazňuje nezameniteľnú úlohu firiem pri podpore dobrovoľníctva v rámci spoločenskej zodpovednosti ich podnikania. Napokon, práve firmy stáli pri zrode dobrovoľníctva na Slovensku, keď v roku 2007, teda niekoľko rokov predtým, než sa prijal zákon o dobrovoľníctve, umožnili vznik a rozvoj projektu Naše Mesto,” uviedla E. Braxatorisová.

Dnes môžeme firemné dobrovoľníctvo vnímať ako formu dobrovoľnej podpory neziskového sektora a komunity bezodplatným poskytovaním služieb a expertízy firiem a podporou dobrovoľníckych programov a aktivít svojich zamestnancov a zamestnankýň.

Možnosti zamestnávateľa pri realizácii dobrovoľníckych aktivít

Každá právnická osoba môže zvoliť vlastnú stratégiu,  v zásade však môžeme identifikovať tri základné prístupy:

1. prekážka v práci na strane zamestnanca z dôvodu dobrovoľníckej činnosti či inej činnosti vo verejnom záujme – zamestnancovi/zamestnankyni poskytnete voľno na výkon dobrovoľníckej činnosti alebo voľno napríklad v rámci pomoci pri mimoriadnych udalostiach,
2. zamestnancovi poskytnete extra dovolenku – zamestnávateľ ponúka bonusovú dovolenku na dobrovoľnícke aktivity zamestnancov,
3. obdobné činnosti zahrnie do výkonu práce – zamestnanci sa zúčastnia na aktivitách, ktorými bezodplatne pomáhajú mimovládnym organizáciám či iným štandardným prijímateľom dobrovoľníckej činnosti najmä formou teambuildingových aktivít.

V uvedených prípadoch môže zamestnávateľ tiež rozhodnúť o uvoľnení zamestnanca/zamestnankyne z práce a poskytnúť mu/jej aj náhradu mzdy alebo ďalšie benefity, ako je napríklad stravovanie.

Príklady z firemnej praxe

O tom, ako firmy pristupujú k firemným dobrovoľníckym aktivitám vo svojej praxi, sa Dušana Lahová na stretnutí rozprávala so Soňou Dunčkovou z Accenture, Veronikou Čičovou zo Slovenských elektrární a Simonou Šípovou z ČSOB.

V Accenture realizujú tieto aktivity formou flexibilého pracovného času, prípadne čerpania pracovného voľna s náhradou či bez náhrady mzdy. Pri manuálnych aktivitách, mentoringoch alebo vzdelávacích projektoch pristupujú k dobrovoľníctvu tak, ako o ňom uvažuje zákon. Ľudia ho teda vykonávajú vo svojom voľnom čase, bez nároku na odmenu (bez náhrady mzdy). „Podporujeme ľudí, aby sa zapájali do komunitných aktivít, ktoré im dávajú zmysel, pocit naplnenia, zadosťučinenia a radosti, nie preto, že za to dostanú náhradu mzdy,“ priblížila S. Dunčková a doplnila: ,,Angažovanosťou sa u nás ľudia radi navzájom inšpirujú, preto pri každej firemnej príležitosti prezentujeme aj nebiznisové aktivity.“ 

Aktivity, ktoré sú v Accenture s nárokom na mzdu, sú realizované formou pro-bono projektov (projekty iniciované firmou s dobročinným zámerom, väčším rozsahom a jasným časovaním). Firma ich oceňuje pre ich prínos pre komunitu s využitím expertných znalostí svojich zamestnancov.

V Slovenských elektrárňach (SE) poskytujú zamestnancom a zamestnankyniam možnosť čerpať 7,5 hodiny ročne na dobrovoľnícke aktivity formou pracovného voľna s náhradou mzdy. „Realizujeme dobrovoľnícke aktivity počas Nášho Mesta a počas projektu Čisté hory,“ uviedla V. Čičová.

Dobrovoľníci zo SE pomáhajú po celom Slovensku. „Máme ambasádorov vo všetkých regiónoch, ktorí prinášajú nápady a potom s kolegami dobrovoľníčia v lokálnych OZ-kách, hradoch, školách a podobne,“ doplnila. Dobrovoľníkom počas Nášho Mesta firma zabezpečuje úrazové poistenie a ochranné pomôcky. Úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je aj počas dobrovoľníckych aktivít veľmi vysoká. Bezpečnosť je pre ľudí vo firme prioritou, vyplýva z podstaty ich práce a nekončí za bránami závodu.

Pri expertnom dobrovoľníctve ide o projekty, na ktorých ľudia zo SE pomáhajú vo svojom voľnom čase pri projektoch ekologizácie vysokohorských chát a ďalších, alebo sú členmi v odborných porotách.

V ČSOB poskytujú zamestnancom a zamestnankyniam jeden dobrovoľnícky deň ročne s náhradou mzdy, pričom dobrovoľnícky deň je upravený v kolektívnej zmluve. Môžu si vybrať z centrálne organizovaných aktivít,  alebo si zvoliť pomoc v organizácii podľa svojho výberu kedykoľvek v roku.

Výzvy spojené s realizáciou firemného dobrovoľníctva

Na stretnutí členov Firmy komunite prebehli aj diskusie prostredníctvom diskusných stolov, kde okrem iného zazneli aj rôzne prístupy k evidovaniu a poskytovaniu dobrovoľníckych aktivít. Mnohé firmy využívajú externé (Accenture, IBM – Benevity) alebo aj interné (Swiss Re) systémy. Umožňujú im spolupracovať s organizáciami a vytvárať dobrovoľnícke príležitosti, zdieľať ich medzi zamestnancami, merať počet hodín venovaných dobrovoľníctvu či odmeniť zamestnanca za odpracované hodiny finančným darom pre organizáciu podľa jeho výberu. Ukázali sa aj rôzne prístupy v otázkach GDPR a zdieľania informácií o aktivitách zamestnancov.

Diskutované boli aj otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Viaceré firmy zabezpečujú osobitné pripoistenie zamestnancov a zamestnankýň pri dobrovoľníckych aktivitách, čím výrazne pomáhajú bezpečnosti svojich ľudí aj neziskovému sektoru.

Na stole bola aj otázka, čo v prípade záujmu dobrovoľníkov v nepretržitej prevádzke alebo ľudí pracujúcich na menších pobočkách. Veronika Čičová zo skúseností Slovenských elektrární odporučila, že najlepšie je, ak si ľudia čerpajú dovolenku alebo si zmeny vymenia. V prípade účasti ľudí, ktorí pracujú na malých prevádzkach, ako je tomu napríklad v ČSOB, podporujú individuálne dobrovoľníctvo alebo spoluprácu s regionálnymi organizáciami pri rôznych príležitostiach a podujatiach.