Barbora Meššová, právnička z Ligy za ľudské práva bude počas právneho tréningu Utečenci a ich práva – od dohovorov k praxi hovoriť na tému Zaistenie štátnych príslušníkov tretích krajín a dostupné právne prostriedky nápravy na Slovensku

Čomu sa venuje Liga za ľudské práva?

Liga za ľudské práva je občianske združenie právnikov a advokátov, ktoré sa venuje právnemu poradenstvu cudzincov na Slovensku, vrátane utečencov. Tým, ktorí si nemôžu dovoliť právnika, ale potrebujú právnu pomoc, pomáhame aj s právnym zastúpením. Napríklad, ak cudzinec z nejakého dôvodu neuspel v konaní o pobyte, azyle či o občianstve alebo je sankcia uložená administratívnym vyhostením či zaistením je príliš prísna a nezohľadňuje jeho osobnú situáciu, zastupujeme ho aj v opravnom konaní.

Cudzincom na Slovensku pomáhame s porozumením a uplatnením ich práv a samozrejme aj ich povinností. Snažíme rozvíjať slovenskú právnu prax, aby odrážala aktuálnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ale aj Súdneho dvora EÚ. Zároveň sa venujeme monitorovaniu práv migrantov, ktorí sú na Slovensku v zaistení, ale aj advokácii, pripomienkovaniu zákonov, politík a usilujeme sa vplývať na zmeny v aplikačnej praxi. Občas organizujeme aj malé zbierky konkrétnej pomoci pre našich klientov. Snažíme sa pomáhať najmä v situáciách, v ktorých málokto pomáha. Naša filozofia pomoci je postavená na posilnení postavenia cudzincov, ktorých sa snažíme podporiť, aby zvládli riešenie svojich problémov sami.

Je podľa vás Slovensko krajina otvorená cudzincom?

Ku 30.júnu 2015 bolo na Slovensku zaznamenaných takmer 80-tisíc cudzincov, čo predstavuje 1,5 percenta populácie. Toto číslo zahŕňa z dvoch tretín občanov iných krajín Európskej únie. Len niečo cez 30-tisíc cudzincov na Slovensku pochádza z tzv. tretích krajín. Nízky počet cudzincov je aj výsledkom neprimeraných požiadaviek, ktoré na cudzincov z tretích krajín pre získanie pobytu na Slovensku kladie zákon. Samozrejme, krajina má oprávnenie vyžadovať dokumenty, ktoré sú potrebné na preverenie cudzinca. Postupy však vyžadujú časté a opakované predkladanie niektorých dokumentov, čo je spojené s nutnosťou navštíviť množstvo úradov. Doručovanie dokumentov zo slovenskej ambasády v zahraničí na Slovensko a späť trvá výrazne dlho. Spolu s nejasným výkladom a nejednoznačným postupom pri udeľovaní pobytov, sú tieto prekážky dôkazom o tom, že Slovensko si ako krajina ešte nepovedala na úrovní verejných politík dostatočne jasne, že cudzincov, ktorí môžu byť pre Slovensko prínosom, sú tu vítaní.

Verejná diskusia v posledných mesiacoch na Slovensku tiež neprisvedčovala v prospech otvorenosti krajiny pre cudzincov. Silné negatívne emócie a postoje k migrácii a utečencom však pripisujem vo veľkej miere tomu, že táto téma bola na Slovensku dosiaľ neznáma a nezaujímavá. Určitú nádej vidím v tom, že mnohí Slováci dnes vedia o osude utečencov oveľa viac. Tí, ktorí si mysleli, že utečencom chcú pomôcť, aspoň malou pomocou aj prispeli. Zároveň sa mi zdá, že aj politici zmiernili svoju rétoriku a dnes už niektorí hovoria o Slovensku viac ako o krajine, ktorá sa teší cudzincom, ktorí sa tu rozhodnú usídliť a s nami spolunažívať. Na to, aby cudzinci vnímali Slovensko ako krajinu otvorenú cudzincom, sa však bude musieť ešte veľa vecí zmeniť.

Ako reflektujete pomoc Slovenska v čase utečeneckej krízy utečencom?

Slovensko by prostredníctvom svojich volených predstaviteľov mohlo byť lídrom aj v iných témach a iniciatívach, nielen pri odmietaní systému kvót. Ako krajina, ktorá nie je zaťažená súčasnou migračnou vlnou, by sme mali ukázať viac solidarity než len v symbolických číslach. Slovensko by sa ako budúca predsednícka krajina Európskej únie malo viac angažovať v príprave konštruktívnych riešení, ako je napríklad príprava a naštartovanie celoeurópskeho presídľovacieho programu, otvorenie ďalších legálnych ciest, najmä pre študentov a chorých ľudí.

Nemali by sme sa stavať na roveň krajinám ako Maďarsko, ktoré proti migrantom od jari tohto roka robilo negatívnu vládnu kampaň proti imigrantom, na obranu proti utečencom postavilo plot a neváhalo použiť ani slzný plyn a vodné delá. Na tom naozaj niet čo obdivovať. Ochrana utečencov nemôže ísť na úkor ochrany hranice.

Dôležitou úlohou politikov je zodpovedne a pravdivo informovať o migrantoch a utečencoch a transparentne predstavovať podrobnosti o prijatých plánoch. Verejnosť by mala byť angažovaná ako súčasť týchto riešení.

Mnohí Slováci sa boja ľudí, ktorí k nám prichádzajú. Je tento strach opodstatnený?

Strach z neznámeho je úplne prirodzený a bežný. Je primárnym pudom sebazáchovy. Zatiaľ čo opatrnosť je pri neznámom namieste, nepodložený strach nie je rozumný. Preto ani opodstatnený. Racionálne si človek získava o neznámom viac informácií, aby si nebezpečnosť vedel vyhodnotiť na základe poznania. Veľké skupiny ľudí sa veľmi ťažko vyhodnocujú, pretože ich tvorí mnoho jednotlivcov. Aj keď sa niekedy javia a správajú ako masa, nie sú jednoliatym celkom. Preto hovoríme o mýtoch. Mýty o utečencoch a migrantoch vždy obsahujú nejakú negatívnu informáciu, ktorá sa týka konkrétnych jednotlivcov. Spoločnosť je však schopná ju prisúdiť celej skupine.

Myslím si, že Slováci sú dnes trochu lepšie pripravení pracovať s informáciami o cudzincoch, ktorí k nám prichádzajú. Mnohí dnes už nástoja na tom, aby sa rozlišovalo medzi utečencami a tými, ktorí prichádzajú z iných dôvodov. Ako aj medzi tými, ktorí môžu predstavovať riziko. Slováci majú stále veľmi málo osobných skúsenosti s cudzincami a aj sa im trochu bránia. Kým sa toto nezmení, iní ľudia ostanú pre nás vždy cudzí a stále sa ich budeme báť.

Sme cieľová krajina pre utečencov?

Pre väčšinu utečencov je Slovensko len krajinou, cez ktorú tranzitujú do svojej vysnívanej krajiny. Každý utečenec sa však nemôže dostať do krajiny podľa svojho výberu. Štatistiky z minulých rokov poukazujú na to, že v priemere viac ako 50 alebo 60 percent osôb, ktoré na Slovensku požiadali o azyl, nevyčkalo ani do vydania rozhodnutia o svojej žiadosti.

V súčasnej migračnej vlne sú ľudia masovo presvedčení o tom, ktorá krajina je pre nich tá pravá. Len minimálne množstvo cudzincov požiadalo o azyl na Slovensku. Postupne aj utečenci zreálňujú svoje poznatky o Nemecku, zisťujú si informácie o Slovensku, o počtoch žiadateľov o azyl, dĺžke trvania azylového konania a porovnaním menia svoj názor.

Koľko žiadateľov o azyl eviduje Slovensko tento rok?

Za prvých osem mesiacov tohto roka, požiadalo o azyl na Slovensku 130 ľudí. Tento nízky počet svedčí to tom, že súčasná migračná vlna utečencov a cudzincov, ktorí prichádzajú Balkánskou cestou, sa nás veľmi nedotkla. Samozrejme nízke číslo súvisí najmä s našou geografickou polohou, keď strážime len 98 kilometrovú hranicu Európskej únie s Ukrajinou. Za ostatných pár rokov boli čísla tiež dosť nízke. V roku 2014 sme mali 331 žiadateľov o azyl a v roku 2013 ich bolo 441. Od roku 2007 počet žiadateľov o azyl ročne neprekročil tisícku.

Ako sa na Slovensku postupuje v prípade odchytených ľudí na našich hraniciach?

V prípade zadržania cudzinca na území Slovenska, ktorý nemá potrebné povolenie na pobyt, cudzinecká alebo hraničná polícia zabezpečí prítomnosť tlmočníka v jazyku, aby sa spolu dohovorili. Polícia zabezpečí prehliadku takéhoto cudzinca, aby sa uistila, že u seba nemá nebezpečné predmety. V mnohých prípadoch je úplne najpotrebnejšie zabezpečiť zdravotnú starostlivosť, pitný režim a stravu, pretože cudzinci bývajú po ceste vyčerpaní, dehydrovaní a vyhladovaní. Polícia za pomoci tlmočníka poučí cudzinca o jeho právach a povinnostiach a vysvetlí mu, že sa dopustil neoprávneného vstupu alebo pobytu na Slovensku. Nasleduje jeho vypočutie, počas ktorého polícia zisťuje, akou trasou a z akých dôvodov cudzinec neoprávnene do našej krajiny pricestoval, prečo opustil svoju krajinu pôvodu a aký bol cieľ jeho cesty.

Pokiaľ cudzinec počas konania na polícii požiada o azyl na Slovensku, slovenské štátne orgány začnú v jeho veci azylové konanie. Ak sa v azylovom konaní zistí, že o jeho žiadosti má rozhodovať iná krajina, slovenské úrady požiadajú o jeho prevzatie.

Ak cudzinec o azyl nežiada a nemá iný dôvod, pre ktorý by sa mohol na Slovensku zdržiavať, polícia začne konať o jeho vyhostení. Buď mu určí lehotu na dobrovoľné vycestovanie zo Slovenska alebo polícia priamo vykoná jeho vyhostenie. Vyhostenie sa vykonáva spravidla do krajiny, odkiaľ k nám cudzinec nelegálne prišiel alebo do krajiny jeho pôvodu.

Niektorí cudzinci na Slovensku ostali. Akí medzi nami žijú a v čom sú prínosom?

Mnohí cudzinci na Slovensku ostávajú. Majú tu prácu, podnikanie, založili si rodinu a sú vďační za príležitosť, ktorú im Slovensko poskytlo. Cudzinci sú často malými podnikateľmi a vytvárajú aj pracovné miesta pre Slovákov. Sú obohatením krajiny po kultúrnej stránke, prinášajú inovatívne myšlienky a nápady. Prinášajú nám tiež poznanie kúsku ich sveta, a tak za zaujímavosťami ich kultúry, ale aj kuchyne, nemusíme cestovať mimo Slovenska. Často sú to šikovní športovci alebo umelci a neskôr reprezentujú Slovensko aj v zahraničí. Hlavnou prekážkou pri integrácii utečencov do spoločnosti je nedostatok pozornosti, ktorú ich integrácii venuje štát. Na jednej strane štát prehlasuje, že chce zabrániť getoizácii, na druhej strane do integrácie utečencov investuje len veľmi málo. Nejde len o nedostatok finančných prostriedkov, ale najmä o neexistenciu podrobného integračného programu, ktorý by premietol do jednotlivých zákonov individuálne nároky, ale aj povinnosti utečencov v súvislosti s integráciou.

Napríklad by zakotvil výšku a dobu poskytovania tzv. integračného príspevku, ktorý by bol začlenený do existujúceho systému sociálneho zabezpečenia vo forme vyrovnávacieho opatrenia, alebo vytvoril podmienky pre zabezpečenie kvalitných a dostupných certifikovaných kurzov slovenského jazyka, podmienky pre bývanie v tzv. sociálnych bytoch. Slováci sa pri riešení mnohých životných otázok opierajú o sociálne siete, ktoré sú veľmi silným podporným mechanizmom nielen pri hľadaní práce, ubytovania, ale aj ako psychická podpora. Toto mnohým utečencom chýba, pretože aj ich komunít cudzincov je Slovensku zatiaľ len veľmi málo. Utečenci sa usilujú aspoň o zlúčenie s najbližšími členmi rodiny. Vybavenie ich príchodu na Slovensko je však často náročné a zdĺhavé. V prípade jedného klienta sa zlúčenie rodiny podarilo až po dlhých ôsmich rokoch, kedy konečne mohol znovu uvidieť svoje dcéry. Podpora rodinného zázemia často chýba aj mladým jednotlivcom, ktorí sa v prvom rade musia postarať o svoje prežitie a až potom môžu pomýšľať na dokončenie si stredoškolského alebo vysokoškolského vzdelania.

Čomu sa budete venovať na tréningu? Akej téme? Prečo je dôležitá a prečo ju ponúkame advokátom?

Posledné mesiace sme v Európe pozorovali príchody veľkého počtu migrantov a utečencov. Situácia vo svete spôsobuje, že táto kríza sa ešte nevyriešila a bude výzvou aj v blízkej budúcnosti. Skloňovaným pojmom sú utečenci. No určenie, či niekto je alebo nie je utečencom, je v prvom rade právna otázka. Na tréningu sa spoločne s advokátmi a právnikmi pozrieme na to, kto sú utečenci, aké oprávnenia im priznávajú medzinárodné dohovory a ako sa jednotlivec dostane k realizácii svojho individuálneho práva v praxi. Okrem iných oprávnení nás osobitne zaujíma osobná sloboda a jej pozbavenie v súvislosti s neregulárnym imigračným statusom. Na workshope sa budeme venovať niekoľkým súčasným azylovým prípadom, na ktorých si advokáti vyskúšajú rôzne prostriedky právnej pomoci.

KTO JE BARBORA MEŠŠOVÁ?

Barbora je právnička, ktorá pracuje s utečencami a cudzincami na Slovensku a pôsobí v Lige za ľudské práva. Venuje sa oblasti azylového a imigračného práva. Vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. V roku 2004 pôsobila ako manažérka a terénna pracovníčka pre Človeka v ohrození. Od roku 2006 do roku 2012 pôsobila v Úrade Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) na Slovensku.