Nadácia Pontis oslavuje 25 rokov
Počas nášho pôsobenia sme zrealizovali desiatky projektov, ktoré pomáhali meniť Slovensko na lepšiu krajinu pre všetkých a ktoré prepájali dôležitých hráčov v kľúčových témach. Ako vnímajú nadáciu jej riaditelia, Martina Kolesárová a Michal Kišša, ktorí ju spoločne vedú od roku 2019?
Nadácia Pontis oslavuje 25 rokov od jej založenia, vy ste jej riaditeľmi viac ako 3 roky. Aké boli vaše začiatky v nadácii a čo sa zmenilo odkedy ste riaditeľmi?
Martina: Do nadácie som prišla po štyroch rokoch strávených v zahraničí. Do pracovného tempa som skočila veľmi rýchlo. Prvá vec, ktorú som riešila, bolo podujatie pre ľudí z prvej Mapy sociálnych inovátorov. Mala som možnosť veľmi rýchlo navnímať pracovný tím Pontisu, keďže som zostávala v práci celkom dlho . Zároveň som lepšie spoznala aj slovenský občiansky sektor či inovátorov a inovátorky z biznisu. Bolo to pre mňa veľmi intenzívne obdobie, ale Pontis vtedy a Pontis teraz sú stále v niečom rovnaké. Je to prijímajúca, rešpektujúca a priateľská atmosféra. Od začiatku som sa tu cítila ako doma. Akoby som vždy mala byť súčasťou Pontisu. Myslím, že za vyše 3 roky „riaditeľovania“ sme sa naučili lepšie pracovať s tímom, vytvorili sme silnú kostru organizácie s cieleným oslabovaním hierarchickej štruktúry, v súlade s víziou tímu tímov (z ang. Team of Teams). Myslím, že interné fungovanie je profesionálnejšie, čo je pri raste nutné, zároveň sa stále snažíme zachovávať si priateľskú a neformálnu atmosféru. Môj osobný pocit z Pontisu sprevádza veľký rešpekt k tímu, ktorý vedieme, a zároveň veľká zodpovednosť za to, aby si Pontis nielen zachoval svoje dobré meno, ale aby sme boli stále silnou, relevantnou, a zároveň neustále sa zlepšujúcou organizáciou.
Michal: Ja som do nadácie prišiel tak trochu náhodou a moja kariéra mohla mať iný smer, ak by som prijal miesto v domácej redakcii Hospodárskych novín. Veľmi sa mi ale páčila myšlienka pracovať v občianskej organizácii, ktorá sa venuje zlepšovaniu spoločnosti okolo seba, tak som sa rozhodol pre Pontis. Jednou z prvých vecí, ktorú som v kancelárii videl, boli plagáty z akcie Ro(c)k volieb, ktorej som bol aj ja v roku 1998 cieľovou skupinou a ktorú som zažil na vlastnej koži. Asi to tak malo byť. Nastúpil som v roku 2007. V Pontise vtedy pracovalo dokopy 12 ľudí a vianočné večierky sme mali ešte niekoľko ďalších rokov u niekoho doma. Žili sme však témami, ktoré neboli malé – podpora politických väzňov na Kube, pomoc s transformáciou post-komunistických krajín na Balkáne alebo projekty v Bielorusku. Popri tom sme hľadali cesty, ako rozbehnúť na Slovensku témy zodpovedného podnikania, firemného dobrovoľníctva či firemnej filantropie. Vždy sme boli, a to nám aj ostalo, organizáciou, ktorá dbá na to, aby sme robili zmysluplné veci a robili ich profesionálne.
Od svojho vzniku realizovala Nadácia Pontis stovky rôznych projektov. Viete vyzdvihnúť nejaké konkrétne aktivity, na ktoré ste najviac hrdí?
Martina: Keď sa stretávam s ľuďmi, ktorí Pontis nepoznajú, často začínam príbehom Pontisu v 90-tych rokoch, akú úlohu zohral vo formovaní demokracie a podpore aktívneho občianstva v rozhodujúcich voľbách v roku 1998. Kampaň Ro(c)k volieb a podpora transformácie smerom k fungujúcej liberálnej demokracii je silná stopa v DNA Pontisu. Okrem toho vyzdvihnem aktivity v oblasti zodpovedného podnikania či založenie Fondu pre transparentné Slovensko. Myslím, že je to práve Pontis, ktorý výrazne formoval a formuje, ako vnímame zodpovedné podnikanie na Slovensku a dáva mu význam. Z novších aktivít je to jednoznačne program Generácia 3.0, ktorý je vlastne prvým akcelerátorom pre sociálne inovácie na Slovensku, prešli sme si 5-ročným procesom šírenia inovácií zdola. Program pomohol desiatkam kvalitných organizácií vo vzdelávaní, aby dokázali šíriť svoje riešenia do slovenských škôl.
Za posledné roky ste podstúpili viacero zmien. V čom je iná Nadácia Pontis v roku 2022 oproti Nadácii pre občiansku spoločnosť z 1997?
Michal: Duch robiť zmysluplné, relevantné a prospešné veci zostal. Zostala aj profesionalita a nadšenie ľudí pre témy, na ktorých pracujú. A čo je pre mňa najdôležitejšie, zostala aj priateľská atmosféra, kultúra slobody rozhodovania spojená so zodpovednosťou za svoje projekty, podporujúce a pomáhajúce riadenie a hľadanie najlepších spoločných riešení bez ohľadu na to, kto ich navrhne. Toto podľa mňa tvorí úplný základ toho, že veci ktoré robíme, majú zmysel a vo veľkej väčšine sú úspešné.
Jednou zo základných hodnôt Nadácie Pontis sú jej ľudia. Akí sú ľudia v Nadácii Pontis?
Michal: Pontis vždy priťahoval šikovných ľudí, ktorí majú liberálnodemokratické hodnoty bez ohľadu na to, či sú konzervatívci alebo liberáli. Na pohovoroch často počúvame, že ľudia našu prácu obdivujú, a preto sa chcú k nám pridať, čo nás veľmi teší, ale aj zaväzuje. Stále robíme veci preto, že chceme niečo zmeniť, nie preto, aby sme zarobili veľa peňazí alebo spravili závratnú kariéru. Preto sa u nás stretávajú ľudia s veľmi podobným nastavením. A ak sme zajedno v týchto základných veciach, potom sa omnoho lepšie ide za jedným cieľom.
Aké je vaša vízia pre Nadáciu Pontis na ďalších 25 rokov?
Martina: Vízia Pontisu je byť stále učiacou sa organizáciou, ktorá čerpá zo svojich skúseností, ale zároveň neustále reaguje na potreby spoločnosti a hľadá cesty, aby dochádzalo k reálnej zmene v oblastiach, do ktorých sa pustíme. Tie sa budú časom meniť tak, ako sa mení spoločnosť, ale Pontis a ľudia, ktorí ho tvoria popri vízii, zostanú verní hodnotám slobodnej, otvorenej a empatickej spoločnosti. Verím v silu Pontisu, networku, ktorý je okolo nás, a vidím Pontis budúcnosti ako ešte silnejšiu organizáciu, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v nastávajúcej nevyhnutnej transformácii slovenského občianskeho sektora.