V roku 2050 bude podľa odborníkov svetovú populáciu tvoriť rekordných 9 miliárd ľudí. Zabezpečenie dostatočného množstva potravy pre všetkých obyvateľov by mala priniesť nová „zelená revolúcia“. Ako uvádza štúdia Deutsche Bank, nasýtenie rastúcej populácie nemusí byť problémom, ak sa včas podniknú vhodné kroky. Najvýznamnejšou požiadavkou pritom bude „udržať rast produktivity v poľnohospodárskom sektore environmentálne aj sociálne udržateľným spôsobom.“

Hlavným cieľom bude presadzovať klimaticky odolné poľnohospodárstvo, ktoré svojimi inteligentnými agrárnymi opatreniami dokáže vyprodukovať viac potravín s využitím menšej výmery úrodnej pôdy. Medzi ďalšie významné kroky patrí zvýšenie produkcie jedla o 50 %, pričom netreba zabúdať na efektívne hľadanie riešení k redukovaniu emisií CO2 v poľnohospodárstve.

Ľudia trpia hladom napriek tomu, že jedla je dostatok

Ako ale ďalej uvádza portál theguardian.com, Svetová banka ignoruje jeden závažný problém a tým je fakt, že už teraz produkujeme jedlo pre 10 miliárd ľudí. Kombináciou plytvania v potravinami, strát pri ich skladovaní a preprave a samotnej konzumnosti spoločnosti zapríčiňujeme vo svete hlad a podvýživu, ktorými momentálne trpí až 800 miliónov ľudí.

Rast produkcie vs. degradácia pôdy. Aké boli dôsledky prvej „zelenej revolúcie“?

Prvotná snaha o zvýšenie produkcie vo svete prišla s tzv. „Zelenou revolúciou“ v 60-tych rokoch 20. storočia. India a iné rozvojové krajiny sveta prijali v poľnohospodárskom sektore nové metódy zo západu s cieľom eliminovať podvýživu u rýchlo rastúcej populácie. Zavedenie nových systémov, akými sú napríklad zavlažovanie, presadzovanie mineralizovaných umelých hnojív a chemických pesticídov či zmena monokultúr priniesli okrem enormného a dynamického vzrastu produkcie a samotných výnosov aj drastické následky v podobe narušenej biodiverzity a zničenej ornej pôdy. Malí farmári sa stali vo všetkých smeroch závislí od veľkých agrárnych a chemických koncernov, od ktorých museli skupovať osivá, hnojivá a pesticídy.  

Claire Schaffnit-Chatterjee, predstaviteľka Deutsche Bank sa odvoláva na to, že v minulosti „zelená revolúcia bola náročná na vstupy a teraz by mala byť náročná na vedomosti.“ Viac významu sa tak aktuálne prikladá reforme celého potravinového systému a využívaniu integrovaných systémom produkcie.

V zelenej revolúcii sa síce zvýšila produkcia plodín, ale daň za chemicko-technologickú expanziu v poľnohospodárstve dnes možno pozorovať vo viacerých štatistikách. Až 38 % ornej pôdy na zemi je degradovanej, 11 % zavlažovaných oblastí je kontaminovaných soľou, biodiverzita 20 základných potravinových plodín (napr. ryže, sóje, kukurice) sa znížila o 90 % a viac ako 350 tisíc ľudí zomrie ročne na otravu pesticídmi.

Nové technológie, vrátane biotechnológií môžu pomôcť zvýšiť produktivitu v krátkom čase, ale v dlhodobej perspektíve zapríčiňujú trvalé negatívne následky, ako je napríklad menšia odolnosť úrody voči extrémnym výkyvom počasia, uvádza printové médium Svetové pôdohospodárstvo.

Potenciál malých farmárov ako kľúč k udržateľnej poľnohospodárskej produktivite

V centre pozornosti efektívne udržateľnej produktivity v poľnohospodárstve by mali stáť z dlhodobého hľadiska predovšetkým malí farmári, ktorí obhospodarujú 60 % poľnohospodárskej pôdy a podieľajú až 50 % na svetovej produkcie jedla. Ich podpora by mala byť sústredená najmä na rady v oblasti manažmentu pôdy a starostlivosti o hospodárske zvieratá. Schopnosť vyvíjať a používať vlastné osivá s ohľadom na lokálne podmienky v danej oblasti je však ohrozovaná legislatívou jednotlivých štátov a tlakom nadnárodných spoločností.

V čom spočíva potenciál malých farmárov? Ich prednosťou je najmä odklon od produkcie za účelom prežitia smerom ku komerčnému hospodárstvu. K poľnohospodárskemu rastu a dopytu po lokálnych tovaroch a službách má prispieť zvýšená dostupnosť potravín a rast príjmov drobných roľníkov. Malí farmári majú schopnosť zvýšiť a zlepšiť produkciu aj z dôvodu, že samozásobiteľské farmy v treťom sektore pracujú len na 10 až 20 % svojej kapacity. Taktiež environmentálne šetrné a udržateľné obhospodarovanie pôdy je viac ekonomicky efektívne ako konvenčné intenzívne poľnohospodárstvo (t. j. využívanie chemických postrekov atď.).

Civilizáciu čaká nová „zelená revolúcia“

Európska „zelená ekonomika“ sľubuje nové pracovné miesta ako cestu k odstráneniu pálčivého problému nezamestnanosti a zároveň je základom európskeho plánu pre hospodársku obnovu. Pozícia malých farmárov je ale často komplikovaná už len samotným vymedzením pojmu „zelená revolúcia“. Milan Chromik z Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania NADSME tvrdí, že fenomén nie je masovo prijímaný ako holistický prístup k ochrane životného prostredia, ale často je braný ako možnosť navodenia akejsi novej formy organizácie spoločenských, politických a ekonomických vzťahov, uvádza portál euractiv.sk.

Chromik upozornil aj na negatíva spojené so zelenou revolúciou. „Zásadnou sa javí neschopnosť nadviazania zelených iniciatív na priemyselnú revolúciu a smerovanie modernej industriálnej spoločnosti. Kým priemyselná revolúcia bola motorom pre podnikanie, „zelená revolúcia“ je chápaná často ako brzda podnikania“.

Autorkou je Janka Kyselová, dobrovoľníčka v tíme zodpovedného podnikania Nadácie Pontis