„Podnikanie môže prosperovať iba v takých spoločenstvách, v ktorých sú ľudské práva rešpektované, prijímané a dodržiavané,“ adresoval CEO Unileveru, Paul Polman, pri príležitosti predstavenia nového reportu. Správa o ľudských právach, ktorú spoločnosť vydala koncom júna, zdôrazňuje nielen všeobecné rešpektovanie ľudských práv, ale aj ich aktívne presadzovanie na všetkých úrovniach podnikania.

Report identifikuje osem kritických oblastí (po angl. Salient Issues) a opisuje stratégie, ktoré sa spoločnosť zaviazala sledovať na ich zlepšenie. Firma sem zaradila boj proti diskriminácii, spravodlivé odmeňovanie, dodržiavanie pracovného času, ochranu zdravia a bezpečnosti na pracovisku, zrušenie nútenej práce, ochranu pred sexuálnym zneužívaním, slobodu združovania sa a vlastnícke práva. Správa ďalej zdôrazňuje kľúčové oblasti úspechu vrátane iniciatív na podporu presadzovania žien a ochranu zdravia a bezpečnosti.

Zodpovednosť musí prerásť cez hranice firmy

Pre firmu s približne 76 000 dodávateľmi a predajmi vo viac ako 190 krajinách je nesmierne dôležité, aby boli ľudské práva presadzované pozdĺž celého logistického reťazca. V roku 2014 spoločnosť predstavila Príručku zodpovednej spolupráce pre dodávateľov, ktorá ukladá požiadavky na zaobchádzanie s ľudským kapitálom. V prípade nedodržiavania je spolupráca rozviazaná. Audity na konci roku 2014 ukázali až 60 % nápravu v nesúladoch oproti predchádzajúcemu roku. Firma plánuje tieto pravidlá rozšíriť aj na ďalších partnerov a agentov.

Čo robí report takým výnimočným?

S verejným vykazovaním o ľudských právach sme mali možnosť sa stretnúť už v minulosti, keď Ťažobná spoločnosť BP v roku 2001 vydala zhodnotenie dodržiavania ľudských práv v provincii West Papua v Indonézii. Rovnakej téme sa venoval aj report spoločnosti Coca Cola o prevádzke v Mjanmarsku z roku 2013. Správa spoločnosti Unilever je unikátna v tom, že je historicky prvým komplexným dokumentom svojho druhu, ktorý bol zostavený podľa medzinárodného Štandardu vykazovania OSN. Štandard pozostávajúci z 31 otázok poskytuje spoločnostiam komplexný návod na to, ako zverejňovať informácie o aktivitách v oblasti prevencie porušovania ľudských práv, ich meraní a dosiahnutom progrese. Zároveň pripravuje pôdu pre diskusie so záujmovými skupinami a zlepšenie manažmentu rizík.

Dôležitosť vs. závažnosť

Spoločnosť, ktorá má záujem vykazovať podľa štandardu, musí identifikovať najkľúčovejšie oblasti, v ktorých dochádza alebo môže dôjsť k porušovaniu ľudských práv. Veľkým prínosom štandardu je, že núti pozerať sa na dopady aktivít očami ľudí a nielen vo vzťahu k danej firme. Rešpektovanie vlastníckych práv na užívanie pôdy nemusí mať závažný vplyv na firmu, ale pre niektorých, najmä vidieckych obyvateľov, je rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim ich živobytie, bezpečnosť a zdravie. Vlastnícke práva sa ocitli aj na zozname najkritickejších oblastí Unileveru, ktorý do konca roka plánuje sformalizovať svoj záväzok v novej Príručke na zaobchádzanie s vlastníckymi právami.

Kto bude ďalší?

Ďalších 5 firiem – Ericsson, ABN Amro, H&M, Nestlé a Newmont, sa zaviazalo k skorej adaptácii štandardu. Roel Nieuwenkamp, predseda pracovnej skupiny OECD pre zodpovedné podnikateľské správanie, povedal na margo štandardu, že je tu konečne návod, ako napraviť dlhodobé podceňovanie vykazovania v oblasti ľudských práv. Aj keď štandard zatiaľ nie je povinný, je len otázkou času, kedy sa stane pevnou súčasťou nefinančného reportovania veľkých nadnárodných spoločností. Štandard už verejne podporilo viac ako 80 investorov so sumou vyššou ako 4,25 biliónov.

Autorkou je Miriama Kováčová, stážistka v tíme zodpovedného podnikania Nadácie Pontis