Klimatická zmena by mala byť najvyššou prioritou zahraničnej politiky
Klimatická zmena predstavuje vážnu hrozbu pre svetovú bezpečnosť. Ako sa k tomu postavia krajiny G7?
Extrémne teplo a takmer dva mesiace bez dažďa sa v našich podmienkach pravdepodobne podpíšu na slabšej úrode. Okrem toho, že si v obchode priplatíme za čerstvý chlieb, sa asi nič prevratné nezmení. Pre viac ako tretinu svetovej populácie však úroda predstavuje primárny zdroj obživy a sucho existenčný problém.
Prečo je najvyšší čas konať
Vedci predpokladajú rast priemerných teplôt o 2 až 4 % do roku 2050, čo je podstatne viac oproti nárastu o 0,8 % za posledných 130 rokov. Skracovanie vegetačného obdobia pestovania plodín v dôsledku globálneho otepľovania môže tak svet pripraviť až o 200 miliárd USD úrody, uvádza štúdia ministerstva zahraničných vecí Veľkej Británie. Hladina oceánov môže narásť až o 2 metre v najbližšom storočí, čo povedie k záplavám na pobrežiach.
V hre je viac ako životné prostredie
Klimatická zmena nie je problémom len pre životné prostredie, ale aj svetovú bezpečnosť a ekonomickú prosperitu, uvádza nezávislá štúdia „A New Climate for Peace“ vypracovaná krajinami G7. Štúdia poukazuje na sedem najväčších rizík, ktoré v kombinácii so sociálnymi, ekonomickými či environmentálnymi tlakmi môžu priviesť aj zdanlivo stabilné krajiny do hlbokej krízy.
Vysychanie Čadského jazera, ktoré spája africké krajiny Čad, Cameron, Niger a Nigériu, sa premietlo do rastúceho súperenia o zdroje a do konfliktov medzi miestnymi komunitami. Niektorí odborníci dokonca poukazujú na priamu závislosť medzi sociálnou neistotou a rozkvetom radikálnych smerov ako Boko Haram na tomto území. Rastúci počet konfliktov v Sýrii, Sudáne či Darfure, ktoré sú spôsobené nedostatkom jedla, nútenou migráciou a súperením o pôdu, opisuje štúdia ako klimatickú vojnu a volá po okamžitej akcii.
Problémy treba riešiť globálne
Podľa portálu Business Insider sú najviac náchylnými na klimatické zmeny práve najchudobnejšie krajiny Afriky, Ázie a Južnej Ameriky, ktorým často chýbajú financie a vyspelý štátny aparát na riešenie krízových situácií. Paradoxne, najväčšiu produkciu skleníkových plynov, ktoré sú zodpovedné za zmeny klímy, vytvára práve Čína, USA a Európa.
Odporúčania štúdie preto vyzývajú krajiny G7 na vytvorenie komplexného monitorovacieho systému na národných úrovniach a úzkej kooperácie na medzinárodnej scéne. Lídri na nedávnej konferencii potvrdili svoj cieľ znižovania emisií skleníkových plynov na udržanie rastu priemernej teploty pod 2 °C do roku 2050. Do najbližšej konferencie v decembri 2015 by mali všetky krajiny predstaviť svoje dekarbonizačné ciele a akčné kroky na ich dosiahnutie.
Autorkou je Miriama Kováčová, stážistka v tíme zodpovedného podnikania Nadácie Pontis