„Svet je čím ďalej zložitejší a my málo dbáme na to, aby deti už od predškolského veku získavali návyky ako tento svet spoznávať a osvojovať si jeho podstatu,“ povedal Miroslav Bárta, historik a egyptológ z Karlovej univerzity v Prahe, počas najväčšej stredoeurópskej konferencie o zodpovednom podnikaní. CEE CSR Summit 2015 organizovala Nadácia Pontis v spolupráci so združením firiem Business Leaders Forum, ktoré sa na Slovensku zaviazali zodpovedne podnikať.

V súčasnosti môžeme pozorovať zmeny fungovania našej spoločnosti. Príliš veľa systémov vykazuje menšiu a menšiu efektivitu, skracuje sa obdobie „pokoja“ medzi jednotlivými krízami a štát je kvôli byrokracii neschopný reagovať na aktuálne dianie v reálnom čase. Bárta upozornil na to, že spoločnosť čím ďalej, tým viac ovládajú záujmové skupiny a v štátnej administratíve pracujú nekompetentné kádre. Jednotlivé štáty tak strácajú svoju efektivitu a funkčnosť a podľa Bártu nás nevyhnutne čaká zmena. K tomuto tvrdeniu ho vedú paralely, ktoré nachádza pri porovnaní súčasného stavu so situáciou, ktorá viedla ku kolapsu staroegyptskej civilizácie.      

Zmene sa nevyhneme: Môže nastať už zajtra alebo aj o sto rokov

Je dôležité sledovať dlhodobé trendy a čo najskôr zistiť, čo sa s našou spoločnosťou deje. „Kolapsy sú nevyhnutné,“ povedal Bárta. Neznamená to však úplný zánik ani vymretie. „Ide o transformáciu súčasného stavu. Kolapsy umožňujú zánik už nefunkčných prvkov systému a vznik nových, funkčnejších,“ doplnil.  

Kríza môže prísť o rok, ale môže prísť napríklad až o sto rokov. „Transformáciu spoločnosti môžeme zvládnuť rýchlo a relatívne príjemne alebo môže trvať dlho a bude veľmi bolieť,“ upozornil Bárta. Transformácia nikdy nemá lineárny priebeh. Ide o skokovú záležitosť. Spoločnosť, ani firmy preto nebudú mať priestor na pozvoľné zmeny. Skok možno podľa neho očakávať nahor, ale aj nadol. Preto sa musíme na krízu čo najlepšie pripraviť a usilovať o to, aby systém, v ktorom žijeme a spoluvytvárame ho, bol funkčný a nebol prerastený nezmyslami.

Kolaps nevieme predpovedať

Je takmer nemožné presne určiť, kedy systém skolabuje a odštartuje sa transformácia spoločnosti. Na základe paralel so starovekými civilizáciami však historici dospeli k záveru. Podľa nich faktory, ktoré priviedli spoločnosť na vrchol, sú často tie isté, ktoré ju potom dostali do krízy. Takýmito faktormi sú napríklad rozvoj štátneho aparátu či sociálneho štátu.  

„Aby nastal kolaps, musí dôjsť k náhlemu poklesu hospodárskych výnosov a musia zaniknúť doterajšie štruktúry, ktoré riadili činnosť sociálneho organizmu. Kolapsy sú často vyvolané vonkajšími impulzom. Takýmto impulzom môže byť napríklad klimatická zmena, ktorá podľa odborníkov prispela k Arabskej jari vo viacerých krajinách severnej Afriky a Blízkeho Východu. Konkrétne išlo o nárast sociálneho napätia vyvolaného nedostatkom obilia, ktorý bol zapríčinený suchom a požiarmi z tepla v Rusku.  

Firmy by mali vykročiť zo svojej bubliny

Miroslav Bárta na summite upozornil, že firemná kultúra je obrazom i dôsledkom fungovania vonkajšieho sveta. “Koľko manažérov sa skutočne identifikuje s firmou a jej filozofiou? Koľko z nich uvažuje v dlhodobom horizonte a nesleduje iba krátkodobý profit? Koľko z nich má legitimitu a autoritu?“ opýtal sa. Kvalita okolitého sveta podľa neho priamo ovplyvňuje firmu ako takú a biznis by sa preto mal usilovať o ozdravenie systému. Kľúč k riešeniu je podľa Bártu v každom z nás. Jeho odkaz znie takto: „Nech každý robí poctivo to, čo robí. Nech murár dobre stavia múry, spoločenskí vedci dobre bádajú a firmy dobre podnikajú.“