Blahobyt okolitej komunity prirodzene ovplyvňuje konkurencieschopnosť a úspech biznisu. Touto myšlienkou, ktorá je základným kameňom konceptu „vytvárania zdieľanej hodnoty“ (Creating Shared Value – CSV), sa doteraz riadili predovšetkým sociálne podniky, ktorých podnikanie vedie k sociálnej inkúzii, efektívnej zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu či zdravým ekosystémom. V súčasnosti sa však aj mnohé „bežné“ firmy chcú podieľať na riešení vážnych sociálnych a environmentálnych problémov. Čo vedie firmy k väčšiemu záujmu o okolitý svet a v spolupráci s kým sa usilujú o zmenu?    

Rozbité systémy a strnulosť verejného sektora sú prekážkami pre sociálne inovácie

Sociálni podnikatelia a neziskové organizácie dlhodobo prinášajú odpovede na problémy, ktoré štát a firmy nevedia efektívne vyriešiť. Výrazným nedostatkom je najmä strnulosť verejnej politiky a priemyselných noriem, ktorých reformy významne zaostávajú. Markantné rozdiely možno vidieť najmä pri porovnaní s dynamickým tempom vývoja tržných systémov či dodávateľských reťazcov, ktoré vzájomných prepájaním vytvárajú účinné a veľmi rozsiahle siete. Prečo verejný sektor tak výrazne zaostáva?

Aby mocenské sily boli schopné riešiť i aktuálne sociálne a environmentálne problémy, je nutné najskôr identifikovať pôvod ich zaostávania, ktorým sú tzv. rozbité systémy. Problémy s vymáhateľnosťou práva, nerovnosť občanov pred zákonom, korupcia, strnulé pracovné právo nedovoľujú verejnému sektoru, aby sa dokázal prispôsobiť komplexným a rýchlym zmenám v dnešnom svete. Aby moderné sociálne a ekonomické inovácie mohli plniť svoje ciele, svet musí najskôr prekonať zastaraný status quo. Jedným z prvých krokov je nutnosť nazerať na aktuálne globálne i lokálne problémy mimo optiky tradičného rozdelenia sektorov na verejný (spoločenský, neziskový) a súkromný (podnikateľský).

„Súkromný sektor je dlhodobo chýbajúcim hráčom v rozvoji sociálneho podnikania,“ povedala pre magazín Forbes Stephanie Schmidt, generálna riaditeľka Ashoka Europe. „Jeho potenciál je do značnej miery nevyužitý. Filantropia a CSR sú len kvapkou v mori, pokiaľ ide o skutočné možnosti firiem zmeniť svet.“ Firmy by mali pochopiť potreby a problémy spoločnosti a svojim podnikaním ich napĺňať a riešiť. O pôsobivom vplyve podnikateľského sektora svedčí i fakt, že takmer 60 % zo 150 najvplyvnejších ekonomických subjektov tvoria práve významné obchodné spoločnosti.

Spoločnosti musia prejaviť záujem o svoje okolie, inak neprežijú

Dlhé roky bolo hlavným a všeobecne prijímaným cieľom spoločností najmä maximalizovať svoje zisky, čo viedlo k tomu, že záujmy ich širokého okolia (dodávatelia, zamestnanci, akcionári a i.) boli často ignorované. Tento systém je však v dnešnom vzájomne prepojenom svete už neudržateľný a aj budúcnosť najsilnejších firiem môže byť krehká, ak budú naďalej pôsobiť v oslabenom prostredí.

„Zdravý rozum nám hovorí, že žiadny živý organizmus nemôže rásť a rozvíjať sa v zanedbanej krajine alebo v púšti. Je v najlepšom záujme firiem starať sa o svoje ekonomické a sociálne prostredie, t.j. o svoj ekosystém,“ povedal generálny riaditeľ spoločnosti Danone Franck Riboud uprostred hospodárskej krízy. Ako môže firma zabezpečiť, že jej okolie a susediace komunity nebudú zanedbané?

Dajte sa dokopy so sociálnymi podnikmi

Sociálny i podnikateľský sektor by sa mali naučiť vzájomne spolupracovať a vymieňať si poznatky a skúsenosti. Najmä v čase krízy totiž sociálni podnikatelia dokázali, že sú schopní úspešne riešiť tržné zlyhania a obrátiť tradičné obchodné zmýšľanie hore nohami. Ich úspech možno vidieť v efektívnom znižovaní nákladov, v inovačných riešeniach účinných i pri obmedzenom rozpočte či v ich niekedy až extrémnom dôraze na potreby každého klienta, ktorý v dnešnej podnikateľskej sfére veľmi chýba.

„Z obchodného hľadiska sa sociálni podnikatelia sústreďujú na prázdne miesta na trhu. Vytvárajú produkty, služby a riešenia pre ľudí, ktorým tradičné trhy nič neponúkajú: od osôb so zdravotným postihnutím, cez starnúcu populáciu, až po nezamestnané ženy,“ píše Danielle Batist vo Forbes.

Nízky hospodársky rast a vysoká nezamestnanosť viedli firmy, podľa Danielle,k snahe zachovať si svoju konkurencieschopnosť a nájsť nové príležitosti k rastu. Spoluvytváranie (co-creation) produktov a služieb v partnerstve so sociálnymi podnikateľmi by tak mohlo zefektívniť odhaľovanie tržných zlyhaní a zrýchliť hľadanie kreatívnych spôsobov ako ich nielen vyriešiť,ale i nájsť nové príležitosti k budúcemu rastu. Firmy tak môžu predbehnúť svoju konkurenciu a zároveň je to skvelý spôsob, ako motivovať a zapojiť svojich zamestnancov. Zainteresovanosť a interaktivita totiž zvyšujú ich lojalitu ku firme.

Kľúčová je však najmä skutočná spolupráca partnerov. „Ak si chcete udržať v dnešnom svete náskok, firmy a jednotlivci musia viesť neustály a neúnavný hon na nové nápady. Spolupráca sa musí stať spôsobom života, nielen príležitostným experimentom,“ povedal Bill Fischer, spoluautor knihy „Idea Hunter“. Fischer verí, že spolupráca medzi sektormi zväčšuje zásobáreň nápadov, znižuje náklady a zabezpečuje dodržanie časového plánu projektu.

Autistickí programátori a promotérky

Inšpiratívnym príkladom je Nadácia Specialist People pôsobiaca v Dánsku, ktorá spolupracuje s poprednou IT spoločnosťou. Táto nezisková organizácia pomáha zamestnávať ľudí s autizmom, ktorí majú jedinečný talent na kódovanie a programovanie.

Iniciatívnymi nápadmi disponuje aj spoločnosť Danone, ktorá sa venuje témam ako podvýživa, prístup k vode, udržateľné využívanie zdrojov a udržateľné dodávateľské a hodnotové reťazce.Portál Forbes uvádza, že v Španielsku firma prevádzkuje sociálnu školu pre posilnenie postavenia žien, vďaka ktorej v spolupráci s Nadáciou Bella Ana pomáha zneužívaným ženám. „Ženy ťažia z osobného koučingu, workshopov a odbornej prípravy. Aby si zabezpečili finančnú nezávislosť, Danone ženám ponúkapozíciu promotérok v supermarketoch,“vysvetľuje Jean-Christophe Laugée, prevádzkový riaditeľ fondu pre sociálne inovácie a ekosystém v Danone.

Orientácia na jednotlivcov, ktorí stoja v často neviditeľnom pozadí veľkých organizácií, je hlavným cieľom i nadácie Ashoka, ktorá združuje až 3 000 lídrov v sociálnom podnikaní pôsobiacich až v 70 krajinách celého sveta. Títo tzv. Ashoka Fellows  sa snažia pokryť všetky oblasti ľudskej potreby, kde firmy zlyhávajú a tiež dokázať širokej verejnosti, že spolupráca, súcit, odvážne nápady a tvorivosť sú obrovské sily, ktoré dokážu meniť svet.

Ak sa chcete dozvedieť o spoločenských inováciách a podnikaní viac a priamo z úst odborníka Georga Schoena, Co-Director Ashoka Austria, príďte na najväčšiu konferenciu o zodpovednom podnikaní v strednej a východnej Európe CEE CSR Summit. Už 28. mája 2015 v Bratislave.