Vedeli ste, že pitie kávy môže ohroziť našu planétu?
...alebo inšpiratívne príbehy z obehových (circular) ekonomík (2. časť).
Šálka lahodného espressa, voňavé karamelové latte s extra penou, či cappuccino so škoricou. Ospalé rána, pohoda, nekonečné rozhovory s priateľmi, obchodné stretnutia či písanie diplomovej práce do neskorej noci. Či už ju považujete za nebeský dar alebo diablov nápoj, v dnešnej dobe je určite fenoménom. KÁVA. Má vôbec tento povzbudivý nápoj nejaké negatíva? O tienistých stránkach kávového priemyslu, ale tiež o ich možnom riešení sa dočítate v nasledujúcich odsekoch.
Niekoľko faktov na úvod
Ročná celosvetová spotreba kávy sa odhaduje na vyše 500 miliárd šálok. Podľa portálu Global Coffee Report je káva druhou najcennejšou primárnou komoditou exportovanou rozvojovými krajinami. Na jej vývoze sú závislé životy stoviek miliónov obyvateľov týchto krajín. Na základe štatistík International Coffee Organization sú najväčšími svetovými producentmi tejto komodity Brazília, Vietnam a Kolumbia.
Možno ste očakávali, že najviac kávy sa skonzumuje v kúzelných talianskych kaviarňach známych z mnohých hollywoodskych filmov. Realita je však úplne iná. Na základe údajov portálu Statista mali v roku 2013 najväčšiu spotrebu kávy škandinávske krajiny a Holandsko. Zaujímavých faktov by sa dalo spomenúť samozrejme veľmi veľa. Skôr než však budete googliť koľko kávových zŕn treba na prípravu jednej šálky kvalitného espressa, či uverejníte prostredníctvom sociálnych sietí fotografie svojej kávy zo Starbucksu so skomoleným menom na pohári, zamyslite sa nad tým, koľko odpadu je spojeného s produkciou tohto magického nápoja.
Znečistené vodné toky a hnijúce hromady kávovej dužiny
Či už ste tzv. zanietením kávomilcom alebo si len občasne doprajete jednu šálku, je dôležité si uvedomiť, že s výrobou kávy je spojený jeden obrovský problém: kávový odpad. Dan Belliveau, technický inžinier, ktorý predtým pracoval vo veľkých spoločnostiach ako General Motors a Starbucks, prišiel pri automatizácii výroby práve v spomínanom kávovom gigante k prekvapivým záverom.
Tento inžinier zistil, ako informuje portál theguardian.com, že po vybratí kávových zŕn z plodov kávovníku zostávajú miliardy kilogramov nevyužitej, jedlej a najmä nutričnej bohatej červenkastej kávovej dužiny (tzv. coffee cherry). Časť tejto dužiny sa síce suší a používa pri výrobe čaju alebo na hnojenie pôdy, avšak tony tohto organického materiálu iba hnijú na hromadách v okolí kávových mlynov a znečisťujú okolité vodné toky.
Belliveau uvažoval nad funkčným riešením tohto ekologického problému i efektívnym využitím kávového odpadu a prišiel s revolučným nápadom. S kávovou múkou.
Šetrí životné prostredie a ešte je aj nutrične bohatá
Kávová múka (coffe flour) je nutrične bohatý, bezlepkový produkt, ktorý možno použiť pri výrobe sušienok, koláčikov, sladkostí, müsli či čokolády. Na základe informácií domovskej stránky Coffee Flour je kávová múka výživovou bombou vhodnou i pre celiatikov. Tento produkt z kávovej dužiny obsahuje päťkrát viac vlákniny ako celozrnná múka, je proteínovo bohatší ako čerstvý kel a má trikrát viac železa ako čerstvý špenát. Pridanou hodnotou je i pre ľudské telo potrebný draslík, ktorého daná múka obsahuje väčšie množstvo než banány.
Určite vás zaujíma, ako kávová múka chutí. Možno vás to prekvapí, ale jej chuť je jedinečná a na míle vzdialená od horkastej príchute kávy. Podľa portálu theguardian.com chuť kávovej múky možno prirovnať predovšetkým k tmavému ovociu (čučoriedky, maliny). Produkt tiež obsahuje iba malé množstvo kofeínu.
Upečte si brownies a pomôžte rozvojovým krajinám
Kávová múka si už od zrodenia myšlienky na jej výrobu získala mnoho priaznivcov. Ako informuje portál theguardian.com, po dvoch rokoch jej vývoja založil Bolliveau spolu so spoločnosťou Intelectual Ventures start-up na výrobu kávovej múky, Coffee Flour, ktorý hneď na počiatku svojho fungovania získal finančnú podporu dvoch kávových gigantov. Záujem o tento projekt prejavili ECOM Agroindustrial Corp a Mercon Coffee Corp. Bolliveau svoju inovatívnu ingredienciu tiež plánuje ponúknuť významným kuchárom či špecializovaným pekárstvam.
Kávová múka v dnešnej dobe vyrábaná na troch kontinentoch, konkrétne sa kávová dužina spracováva na nutrične hodnotnú múku na Hawai, v Mexicu, Vietname, Guatemale a Nicaragui. Spoločnosť však chystá expandovať globálne. Ako informuje portál theguardian.com, Bolliveau sa plánuje orientovať najmä na ázijský trh. Kávová múka by sa tak teoreticky v budúcnosti mohla stať napríklad súčasťou rezancov v Číne či Japonsku.
Úspešné rozšírenie trhu s kávovou múkou by mohlo výrazne pomôcť k zlepšeniu situácie v rozvojových krajinách. Tento inovatívny produkt by znamenal vytvorenie nových pracovných miest i potrebné príjmy pre najchudobnejšie krajiny sveta, ktoré kávu vyvážajú. Nemenej dôležitý je tiež význam kávovej múky pre životné prostredie. Znečistením vo forme organickej kávovej dužiny totiž trpia najmä vodné druhy, ktoré sú tým oberané o potrebný kyslík rozpustený vo vode.
A my ostatní, ktorí zbožňujeme kávu a chceme pomôcť našej planéte, si môžeme z kávovej múky aspoň upiecť jedinečný brownies a obohatiť jedálniček o ďalšiu výživnú potravinu.
Ak sa chcete dozvedieť o obehovej (circular) ekonomike viac a priamo z úst odborníka Roya Vercoulena, viceprezidenta a šéfa európskej časti organizácie Cradle to Cradle Products Innovation Institute v Holandsku, príďte na najväčšiu konferenciu o zodpovednom podnikaní v strednej a východnej Európe CEE CSR Summit. Už 28. mája 2015 v Bratislave.
Autorkou je Tatiana Čaplová, stážistka v tíme zodpovedného podnikania Nadácie Pontis