SENSONEO: Svet musí nájsť spôsoby, ako efektívne narábať zo zdrojmi pri stále väčšej populácii
Slovensko patrí medzi tú „lepšiu polovicu“ vyspelého sveta s ohľadom na priemernú tvorbu odpadu na obyvateľa.
Spoločnosť Sensoneo vyvinula systém WatchDog, ktorý pomáha mestám a samosprávam predikovať naplnenosť zberných kontajnerov, vyhodnocovať efektívnosť zvozov, a tým zvyšovať ohľaduplnosť k životnému prostrediu. Za tieto aktivity si firma vyslúžila ocenenie Via Bona Slovakia za rok 2020 v kategórii Zelená firma. V akom stave je odpadové hospodárstvo na Slovensku a aké má firma plány do budúcna? Aj o týchto témach sme sa porozprávali s Andreou Basilovou, spoluzakladateľkou Sensoneo.
V súťaži Via Bona Slovakia ste zvíťazili v kategórii Zelená firma. Čo pre vás toto ocenenie znamená?
Je to pre nás veľké ocenenie našej systematickej práce v oblasti digitalizácie správy odpadov, ktorej sa venujeme od založenia našej firmy. Vieme, že takýto popis pre väčšinu ľudí neznie sexy. Avšak my už vďaka našim znalostiam s odpadovým hospodárstvom v mnohých krajinách vieme, že je to absolútne kľúčový nástroj na to, aby sme v konečnom dôsledku mohli docieliť uvedomelejšie nakladanie so zdrojmi a transparentne zaznamenávať jednotlivé odpadové toky. Zároveň nám to umožní zavádzať jednoduché nástroje na motiváciu k nižšej produkcii odpadu a zodpovednému prístupu k jeho triedeniu.
Vaša firma získala ocenenie za vytvorenie inovácie vnášajúcej dáta, transparentnosť a zefektívnenie do odpadového hospodárstva. V akom stave je odpadové hospodárstvo na Slovensku?
Napriek tomu, že sa ako krajina zvykneme v mnohom haniť, rozhodne patríme medzi tú „lepšiu polovicu“ vyspelého sveta – predovšetkým s ohľadom na priemernú tvorbu odpadu na obyvateľa, ktorá je spomedzi OECD krajín stále jedna z najnižších, hoci priebežne stúpa. Zaostávame však v recyklácii, resp. spracovaní odpadu, a naše najsmutnejšie prvenstvo predstavuje skládkovanie, ako stále najštandardnejší spôsob „zneškodňovania“ odpadu.
Systém WatchDog, ktorý ste vyvinuli, pomáha mestám a samosprávam predikovať naplnenosť zberných kontajnerov. Aký je záujem miest a samospráv na Slovensku spolupracovať s vami?
Na Slovensku naše riešenie vzniklo a tu sme našli aj našich prvých zákazníkov. Bolo to práve pozitívne nastavenie miest a obcí voči odpadovým inováciám, ich aktívne hľadanie spôsobov, ako riadenie odpadu zefektívniť a neplytvať zdrojmi, čo nám pomohlo naše riešenia presadiť. Mestá ako Nitra, Hlohovec, Trnava, Senec, ale aj menšie, ako Stropkov či Svidník, zastupujú v oblasti odpadov ľudia, ktorých práca nekončí pri výklade zákona, ale pátrajú po tom, ako robiť veci lepšie. Veľmi zaujímavý projekt rozvíjame aj s Bratislavou, resp. spoločnosťou OLO, ktorá je takisto otvorená inováciám.
Pôsobíte aj v zahraničí? Ako sa stavajú k odpadom v krajinách, kde pôsobíte?
Naše riešenia sa v nejakej forme využívajú v 62 krajinách. Niekde je naše pôsobenie intenzívnejšie, inde ide skôr o malé pilotné projekty, spravidla zamerané na monitorovanie odpadu. Dovolím si tvrdiť, že rozdiely aj v rámci jednej krajiny môžu byť dosť veľké a úroveň správy odpadu sa častokrát výrazne líši na regionálnej až samosprávnej úrovni. Samozrejme, štáty nastavujú mantinely a legislatívu, a tá európska je rozhodne najambicióznejšia, v niektorých oblastiach dokonca nad rámec možností trhu. Z tohto pohľadu je uplatnenie nášho riešenia zmysluplné predovšetkým tu.
Okrem samospráv máme v portfóliu aj riešenia pre výrobné podniky a recyklátorov špecifických odpadov, čo je opäť trh, ktorý je najviac vyvinutý na našom kontinente. Tlak na efektívnejšiu správu odpadov je však hmatateľný už doslova globálne – často sú motiváciou úspory a šetrenie zdrojov. Špeciálnou kategóriou sú krajiny, ktoré svoje odpadové hospodárstvo ešte len usmerňujú a jeho udržateľné princípy stavajú tzv. na „zelenej lúke“. Takéto prípady bývajú paradoxne najzaujímavejšie, pretože pri nich môžete uplatniť tie najnovšie a najzmysluplnejšie princípy a vyhnúť sa chybám, ktorými si prešli iné krajiny predtým.
Aké sú vaše ďalšie ciele/výzvy v oblasti zodpovedného podnikania?
Na našom vývojovom „sklade“ máme kopec vecí, nevieme, do čoho sa pustiť skôr. Postupne sa nám otvárajú obzory aj do sveta priemyselných odpadov. Ďalšia časť našich plánov smeruje k rozširovaniu funkcionalít našich doterajších nástrojov. Prostredníctvom senzorov chceme napríklad vyhodnocovať kvalitu triedenia. V tejto oblasti sa už blížime do finále. Pri senzoroch chvíľu ostanem, pretože ľuďom sa zvyknú asociovať ako nejaký rýchlo-obrátkový tovar. Ide pritom o mimoriadne šetrné nástroje, ktoré sú vyrobené v súlade s eko-dizajnom a aj po stiahnutí z trhu vedia po výmene firmwaru plnohodnotne ďalej fungovať kdekoľvek na svete. Senzory, ktoré sme vypustili do sveta v roku 2016, keď bolo naše riešenie ešte v plienkach, stále samostatne fungujú. Ak sa čokoľvek stane s batériou, ich dizajn umožňuje jej rýchlu výmenu, a senzor slúži ďalej. Senzory sa „zobúdzajú“ len niekoľkokrát do dňa, aby v priebehu milisekúnd zaslali cez sieť internetu vecí aktualizáciu o stave smetiaku.
Naším cieľom je ďalej vyvíjať technologické inovácie pre svet odpadov. Či sa nám to totiž páči alebo nie, svet musí nájsť spôsoby, ako efektívne narábať so zdrojmi pri stále väčšej populácii. Svet sa však urbanizuje a my by sme boli radi, keby riešenie, ktoré im v tomto pomôže, našli práve na Slovensku.