21. 02. 2022 Zodpovedné podnikanie

Ako rozbehnúť dobrovoľníctvo po pandémii? Odborník odporúča firmám 3 riešenia

„Dobrovoľníctvo nie je vďaka covidu vo firmách prirodzenejšie. Možno je emočne intenzívnejšie, ale celkovo ho nie je viac ako za minulé obdobie,“ tvrdí odborník na firemnú kultúru Ján Uriga. Na februárovom webinári s názvom Ako nadchnúť ľudí vo firme pre dobrovoľníctvo sme sa totiž venovali téme, ako sa vyvinula aktivita dobrovoľníkov za posledné dva roky a hlavne, ako s tým naložiť ďalej.

„Všetci sme vkladali nádej do hypotézy, že keď príde kríza, ľudia sa viac spoja,“ hovorí Ján Uriga. Reálne sa však podľa neho dobrovoľníctvo v našich organizáciách a firmách posunulo len málo. Odborník tvrdí, že počas krízy pomáhajú najefektívnejšie práve tí, ktorí sa s ňou vedia najlepšie osobne vysporiadať.

„Organizácie a firmy sa počas posledných dvoch rokov napriek tomu len veľmi minoritne zamerali na identifikáciu ľudí, ktorí krízu zvládajú, s cieľom, aby sa oni stali pomocníkmi pre druhých,“ vraví J. Uriga a zdôrazňuje, že títo ľudia by mali od vedenia firmy dostať väčší priestor na pomáhanie a dobrovoľnícku činnosť.

Paradoxom a veľkým prínosom dobrovoľníctva pre spokojnosť človeka je, že to funguje aj opačne. Teda ak sa necítime dobre, dobrovoľníctvo a pomáhanie nás privedú na iné myšlienky, ukážu nám svet z inej perspektívy a problémy druhých, ktoré pri dobrovoľníctve riešime, odvedú pozornosť od sústredenia sa na naše vlastné starosti.

„Jednou z najlepších foriem pomoci ľuďom v ťažkej situácii je pozvať ich pomáhať iným. Samotné pomáhanie iným spúšťa v ľudskom mozgu rovnaké endorfíny, ako keď dostanete pred seba dobré jedlo alebo vyhráte v lotérii.“ (Ján Uriga)

Štedrosť ako nástroj na odstraňovanie problémov

Už teraz pritom vieme, že dobrovoľníctvo značne zvyšuje aj osobnú efektivitu a výkonnosť ľudí vo firmách. „Štúdie potvrdzujú, že keď uložíte študentom povinnosť starať sa o svojich mladších spolužiakov, tí, ktorí sa zapoja, začnú detailnejšie a systematickejšie pracovať aj na svojich vlastných úlohách,“ uvádza príklad Ján Uriga a pokračuje, „učiť niekoho a pomáhať mu, spôsobuje aj u dobrovoľníka chuť robiť veci lepšie, efektívnejšie alebo kreatívnejšie.“

Vedeli ste však, že len 3 % nápadov, ktoré prispievajú k zlepšeniu vlastnej firmy či organizácie, vznikajú v pracovnom čase? Preto je dobrovoľníctvo ideálny a veľmi systematický organizačný nástroj na to, aby sme zamestnancom pomáhali rozvíjať schopnosť riešiť problémy. „Konkrétnym nástrojom v tomto deji je štedrosť – stačí, aby človek daroval malú vec, menší peniaz alebo ideálne niekoľko hodín svojho času a spustí to celý proces, ktorý človeka oslobodí, aby aj pre seba vedel nájsť efektívne riešenia,“ opisuje Ján Uriga. Hoci sme podľa neho celkový potenciál dobrovoľníctva na Slovensku zatiaľ nevyužili naplno, ponúka viacero spôsobov, ako to zmeniť.

Tri riešenia, ako posunúť dobrovoľníctvo vo vašej firme

A. Segmetujte si svojich zamestnancov, aby ste vedeli, s kým môžete pri dobrovoľníctve rátať.

Podľa organizačného psychológa Adama Granta môžete rozdeliť ľudí do 3 segmentov:

  • Givers alebo darcovia (25 %) – sú ľudia, ktorí vám radi dajú svoj čas či nápad.
  • Takers, teda príjemcovia (19 %) – skupina ľudí, ktorí vždy sledujú, čo z toho majú oni.
  • Matchers čiže dorovnávači (56 %) – snažia sa bártrovať. Niečím prispejú, ale čakajú, že niečo dostanú späť. Je to najpočetnejšia skupina, väčšina ľudí patrí medzi dorovnávačov.

Pre zamestnávateľa je kľúčové identifikovať medzi zamestnancami najmä darcov. Prečo? Pretože práve darcovia sú tými najvýkonnejšími pracovníkmi. Na prvý pohľad môžu pôsobiť ako neefektívni a málo produktívni, keďže svoju prácu odkladajú na druhú koľaj, aby pomohli druhým. No pre darcov je zároveň typické deliť sa o svoje nápady, čas i vedomosti. Neváhajú poradiť, zapojiť sa do rozhovorov, prichádzať s novými nápadmi. Svojou proaktivitou a obetavosťou tak zlepšujú každú organizáciu.

Okrem vylepšovania procesov vo svojej organizácii, firme či na úrade, dokážu darcovia rozvíjať aj firemné dobrovoľníctvo, pretože sa ochotne a radi stanú dobrovoľníkmi a pomôžu druhým – či už vo vnútri vlastnej organizácie alebo mimo nej.

Ako však medzi zamestnancami správne identifikovať, kto je darca, príjemca alebo dorovnávač? „Ideálne počas workshopu, ktorý by bol na to zameraný.  Prípadne sa pozrite na posledných 10 interakcií daného človeka. Ako reagoval na 1on1, na poradách, mítingoch, pri riešení problémov a najmä  neformálnych situáciách? Urobte si štatistiku,“ radí expert na firemnú kultúru.

Finálne odporúčanie od odborníka teda znie: nájdite svojich darcov a dajte im priestor posúvať vašu organizáciu vpred, napríklad ako ambasádori firemného dobrovoľníctva alebo mentori pre kolegov.

Ako vytvoriť firemnú kultúru, v ktorej sa bude darcom dariť? Pozrite si návod od najznámejšieho organizačného psychológa Adama Granta.

B. Prepájajte ľudí s podobným problémom.

Zistilo sa, že iným ľuďom často poradíme lepšie než sami sebe. Ján Uriga preto hovorí, že to, čo pomáha ľuďom, ktorí sa dlhodobo trápia s konkrétnym problémom, sú iní ľudia s rovnakým problémom. „Ľudia, ktorí majú sami napríklad nadváhu a pomáhajú iným s tými istými ťažkosťami, sú empatickejší, zároveň sami chudnú, pretože cítia morálny záväzok k pomáhaniu, a druhá strana z toho benefituje tiež,“ povedal.

Pre zamestnávateľa sa oplatí dať ľuďom príležitosť pomáhať a radiť druhým – sú to cenné skúsenosti, pri ktorých sa vzdelávame a rastieme. Ak pomáhame iným, vedome preberáme zodpovednosť za ostatných a podvedome sa stávame sami lepšími – zlepšujeme sa v riadení emócií a v sebakontrole. „V našich firmách sa však často deje, že zamestnanci vypínajú mieru proaktivity, lebo majú nad sebou šéfa, ktorý za nich rozhoduje a nedáva im tú možnosť,“ dodal odborník.

C. Dobrovoľníctvo musí byť pre zamestnancov jednoduché (one click).

Dnes si za pár klikov objednáme obed či dovolenku, dobrovoľníctvo teda nemôže byť výnimkou. Úlohou zamestnávateľa je poskytnúť ľuďom jednoduché a rýchle možnosti zapojiť sa do dobrovoľníctva. Čím menej klikov, tým vyššia šanca, že sa zamestnanci pridajú. „Ľuďom môžeme ponúknuť možnosť darovať peniaze jedným klikom, možnosť robiť dobrovoľnícke činnosti, ktoré sú veľmi krátke (napríklad zavolať niekomu, poslať list, pomôcť s konkrétnou činnosťou, ak je zamestnanec zručný) a následne iba zvyšovať intenzitu,“ menuje J. Uriga.

Netradičný teambuilding

Na záver webinára odpovedal odborník na otázky do účastníkov podujatia. Vybrali sme dve z nich, ktoré pália mnohých HR manažérov firiem na Slovensku.

Ako začať vo firme s dobrovoľníctvom?

Líder by nemal o dobrovoľníctve len hovoriť, ale mal by ísť príkladom, a potom sa aj ostatní ľahšie pridajú. Spoločné dobrovoľníctvo môže líder tiež využiť na identifikáciu, kto je vo firme darca, príjemca a dorovnávač.

TIP PRE LÍDROV: Nerobte reklamu dobrovoľníctvu, ale choďte v dobrovoľníctve príkladom. Ľudia sa k vám pridajú.

Aké máte skúsenosti so spájaním dobrovoľníctva a teambuildingu pre zamestnancov?

Je to veľmi dobrá aktivita. Každý človek je šťastný, keď vidí výsledok toho, čo robí. Mnohí ľudia však vo firme nevidia výsledok svojho snaženia. Keď organizujete teambuilding, spájate rôznych ľudí z vašej firmy. Keď k tomu však pridáte ešte možnosť, že pomôžete niekomu niečo vyčistiť, vymaľovať či občerstviť pol mesta, je to pre všetkých neuveriteľný energy booster. Táto energia by však nemala po víkende vyprchať, a preto by ste mali po návrate do firmy toto pomáhanie prepojiť na niekoľko vlastných firemných iniciatív. 48 hodín po teambuildingu máte k dispozícii energiou nabitých zamestnancov, nepremrhajte svoju príležitosť. Odkomunikujte ľuďom hneď po dobročinnom teambuildingu všetky možnosti, ako môžu ďalej pomáhať, či už vo vnútri firmy alebo navonok, aby znova zažili úžasný pocit šťastia, ktorý dobrovoľníctvo spúšťa.

 

Ján UrigaJán Uriga

Ján Uriga získal PhD. na Ústave experimentálnej psychológie SAV, kde sa zaoberal výskumom a aplikáciou sociálnej inteligencie a rozhodovacích procesov lídrov. Pracoval ako HR manažér a od roku 2010 sa venuje konzultačným projektom v oblasti strategického riadenia zmien, zákazníckej skúsenosti, inováciám a firemnej kultúre. Ako dobrovoľník sa venuje projektu v neziskovom sektore, ktorý je zameraný na podporu detí s hendikepom a podpornú intervenciu v rodinách.

Kto sme

Vytvárame silné a zmysluplné spojenia medzi firemným, občianskym a verejným sektorom v našich troch strategických témach – v sociálnych inováciách, vo filantropii a v zodpovednom podnikaní. V nich si budujeme expertízu, prinášame trendy, presadzujeme dlhodobý dopad a inšpirujeme.


Nadácia Pontis
Zelinárska 2
821 08 Bratislava


tel.: (421 2) 5710 8111