Max Skolnik z americkej Nadácie Taproot, ktorá prepája profesionálov z firiem s ľuďmi z neziskoviek, vystúpi už 20. novembra na Fóre o firemnej filantropii. Registrujte sa.

Čo najviac ovplyvnilo vaše nazeranie na potrebu pomáhať druhým?

Vždy som obdivoval progresívnych hrdinov z našej minulosti. Martin Luther King, Robert Kennedy, Franklin D. Roosevelt, Cesar Chavez a Nelson Mandela silne ovplyvnili môj pohľad na otázky sociálnej spravodlivosti, mobilizácie spoločnosti a kolektívnej zodpovednosti. Na základe vlastných skúseností som pochopil, že najpálčivejšie spoločenské problémy môžeme riešiť jedine dlhodobým pôsobením naprieč rôznymi oblasťami a sektormi. Kým sa vláda, neziskový sektor a firmy nespoja v cieľoch a stratégiách, kým nebudeme mať dôležité dáta a dobré programy, kým nebude k dispozícii potrebná finančná a nefinančná podpora, nemôžeme dosiahnuť skutočnú zmenu, ktorá nás posunie vpred.

V súčasnosti šéfujete jednej z piatich pobočiek Nadácie Taproot, ktorá sa venuje zapájaniu profesionálov z firiem do pro bono služieb pre neziskovky s cieľom posilniť zmeny v spoločnosti. Ako vaša nadácia dosahuje svoje poslanie?

Nadácia Taproot rozvíja oblasť pro bono pomoci. Neziskové organizácie majú medzery v organizačnom rozvoji, čo oslabuje ich spoločenský dopad. Bez toho nedokážu byť inovatívne a rásť. Ak nebudú mať k dispozícii cesty, ako môžu budovať svoje kapacity, budú len pokračovať vo fundraisingu na prežitie. Výsledky ich práce budú mať obmedzený dopad. Zároveň, firmy a profesionáli, ktorí majú k dispozícii bohatstvo talentu a zdrojov, zatiaľ neboli schopní vytvoriť pretrvávajúce spojenie s tretím sektorom. Naše programy preto navrhujeme tak, aby spájali neziskovky a profesionálov a vytvárali stabilnú infraštruktúru pre pro bono služby.

Ako vyzerá pro bono v praxi?

Výraz „pro bono“ pochádza z latinčiny. Znamená „pre verejné dobro“. Myšlienka pro bono služieb vychádza z tradície v právnickej oblasti. Ide poskytovanie profesionálnych zručností z odborného pracovného prostredia a ich prepojenie na komunitu, ktorá ich potrebuje. Existuje veľa šikovných a talentovaných ľudí v oblastiach ako strategický manažment, marketing, dizajn, IT, líderstvo a ľudské zdroje, účtovníctvo, finančné analýzy, fundraising, architektúra a mnohé iné. Neziskovky potrebujú tieto zručnosti, aby mohli zlepšiť svoje fungovanie.

Pro bono môže mať rôzne podoby. Niektoré firmy uvoľnia zamestnanca na dlhšie obdobie, aby mohol pracovať na neziskovom projekte. Zamestnanci firiem môžu tiež poskytovať koučing či mentoring. Inokedy firmy organizujú celodenné podujatia, kedy skupiny dobrovoľníkov poskytujú konzultácie neziskovkám či priamo realizujú menšie pro bono projekty. Alebo konzultanti poskytujú svoje riešenia formou štruktúrovaných tímových projektov pre konkrétnu neziskovku. Firmy sa môžu zároveň zapojiť do spoločných riešení, ktorým sa venuje širšia skupina neziskoviek, či zastrešiť pro bono projekt s rôznymi poskytovateľmi. Niektoré firmy si vyberú spoločenskú tému a investujú do jej riešenia vlastné finančné i pro bono zdroje.

Pro bono poskytuje neziskovkám fantastickú príležitosť prelomiť cyklus prostého prežívania. Mnohé neziskové organizácie sú zaseknuté v realizácii svojich programov na úkor ich inštitucionálneho rozvoja. Výsledkom toho je, že nemôžu rozširovať svoje programy, zvyšovať svoj dopad, či inovovať svoje služby. Budovanie kapacít prostredníctvom pro bono služieb umožňuje neziskovkám sústrediť sa na základné výzvy ich udržateľnosti, vhodného rozdelenia zdrojov, či sektorové riešenia. Vytvára tiež obrovský priestor pre medzisektorovú spoluprácu a vzájomné učenie sa.

Čo môže priniesť pro bono firmám?

Pro bono má množstvo výhod aj pre firmy. Manažéri ľudských zdrojov si cenia jeho pridanú hodnotu k tréningom a rozvojovým programom, či pozdvihnutiu zamestnaneckej etiky. Pro bono a zodpovedné podnikanie sú dnes kľúčovými zložkami reputácie a prestíže značky, obzvlášť v období nízkych finančných investícií. Pro bono poskytuje vynikajúcu príležitosť ako budovať vzťahy, experimentovať s kreatívnymi postupmi, spájať jednotlivé oddelenia a funkcie, či vytvárať partnerstvá s komunitou.

Firemný svet má čo ponúknuť neziskovkám. Neziskovky potrebujú expertízu v jednotlivých oblastiach a premyslenú snahu, ako adresovať otázky svojho rozvoja. Ľudí v neziskovkách môžu veľmi obohatiť profesionálne zručnosti a inovatívne metódy, ktoré sa používajú vo firmách. Učia sa pritom obe strany. Neziskovky sú zase pre firmy a firemných profesionálov veľkou inšpiráciou v otázkach empatie voči klientom, spojenia s komunitou, dopade, zamestnaneckej etike, zmyslu v práci, kultúre spolupráce či efektívneho použitia zdrojov.

Vieme, že prostredníctvom vašej nadácie sa hlási veľa ľudí, ktorí chcú pôsobiť ako potenciálni pro bono konzultanti. Čo robí neziskové organizácie také atraktívne, že zamestnanci firiem im chcú pomáhať? 

Na pro bono službách je úžasné, že poskytujú priestor tak pre altruistickú motiváciu ako i motívy vlastného rozvoja. Ľudia z firiem sú nadšení, že môžu významne pomôcť komunite, pro bono služby sa v USA v priemere ohodnocujú na 120 dolárov za hodinu. Pomôžu novým spôsobom v téme, ktorá ich zaujíma, ale možno i nájdu väčší zmysel, ktorý im v bežnej práci občas chýba. Na druhej strane, mnohí vyhľadávajú pro bono z dôvodu osobného rozvoja, získania nových kontaktov či príležitostí viesť tím alebo skúsiť nové techniky či postupy.

Čo by ste odporučili firmám, ktoré uvažujú začať vlastný pro bono program?

Pre firmu, ktorá je na začiatku takejto cesty, je dôležité začať interným prieskumom. Aké zručnosti a zdroje chce poskytnúť komunite? Aký veľký časový záväzok zamestnancov? Aké témy a neziskovky sú pre danú firmu zaujímavé? Prečo je to dôležité vzhľadom na ciele firmy či ciele jednotlivých oddelení? Ako sa na to pozerajú rozličné zúčastnené strany? Ako sa definuje vo firme úspech? Aké sú prekážky pri spustení pro bono programu? Tieto otázky je dobré prediskutovať s organizáciou, ktorá sa zaoberá sprostredkovaním pro bono služieb či s inými firmami, ktoré už sú v tejto oblasti aktívne. Je dôležité porozumieť, čo všetko pro bono obnáša a urobiť si prieskum. Množstvo dobrých firiem po celom svete už má v tejto oblasti skúsenosti. Je veľa možností, kde sa dá inšpirovať.

Aké trendy vo firemnom dobrovoľníctve vidíte v Spojených štátoch?

V posledných rokoch pozorujeme obrovský nárast firemných pro bono služieb. V nedávnom prieskume Komisie na podporu firemnej filantropie narástol počet firiem, ktoré majú vlastný pro bono program. Medzi rokmi 2008 a 2013 tento počet stúpol z 32% na 50%. Pro bono sa tiež dostáva do centra pozornosti riaditeľov firiem, ktorí ho považujú za jeden z kľúčov k dlhodobému úspechu.

Ako ste sa dostali k práci v neziskovom sektore?

Časť svojho detstva som strávil cestovaním po Mexiku. Fascinovala ma latinskoamerická kultúra a história. Jedno leto počas vysokej školy som strávil v Čile a príbehy o Salvadorovi Allende, Pablovi Neruda a Violete Parra spečatili moju vášeň. Preto som ďalších sedem rokov venoval doktorandúre v latinskoamerických štúdiách. Zaujala ma idea pravdy a zmierenia, ako sa krajiny dokážu vyliečiť z traumatických udalostí. Skúmal som tieto skúsenosti v Južnej Amerike a Južnej Afrike.

Bol som teda na najlepšej ceste stať sa nudným univerzitným profesorom, až kým som nestretol jednu nevšednú ženu v Buenos Aires. Bola členkou združenia Matiek Plaza de Mayo, ktoré každý štvrtok organizovali pochod, aby si uctili pamiatku zmiznutých osôb. Oslovil som ju s akademickou otázkou, ktorá sa týkala spravodlivosti, beztrestnosti a politického zmieru. Chcel som porozumieť jej motivácii, prečo podnikala pravidelné pochody toľké roky. Obrátila sa ku mne a povedala: „Nezaujímajú ma tieto veci. Ja chcem len kosti svojho syna, aby som ho mohla pochovať.“ Stále mám zimomriavky, keď si na to spomeniem. Tento moment zmenil môj život. Od toho okamihu som sa už nemohol uspokojiť so životom v akademickej sfére. Túžil som po činoch s konkrétnymi výsledkami a naozajstnom spoločenskom dobre. Krátko na to som prerušil štúdium a dva mesiace som pracoval na Kube s americkými a kubánskymi školákmi. Spolu s ďalšími učiteľmi sme dali dokopy mládežnícke divadelné predstavenie v Národnom divadle v Havane.

Vrátil som sa do Spojených štátov a chcel som sa venovať rozvoju mladých ľudí. Niekoľko rokov som viedol mládežnícky program vo Washingtone DC. Neskôr som založil neziskovku Kid Power, ktorá poskytuje kvalitné vzdelávanie a programy zdravej výživy pre znevýhodnených mladých. Nechcel som však ostať zakladateľom, ktorý sa preháňa po chodbách svojej organizácie, preto som sa v roku 2012 rozhodol pre zmenu. Chcel som cítiť spoločenský dopad a nájsť platformu, ktorá spája aktérov z rôznych sektorov, aby spolu adresovali dôležité spoločenské problémy. Nadácia Taproot je perfektným miestom na experimentovanie s týmito vecami. 

MAX SKOLNIK 

Max Skolnik je riaditeľ washingtonskej pobočky americkej Nadácie Taproot, ktorá zapája profesionálov z firiem do pro bono služieb s cieľom posilniť pozitívne zmeny v spoločnosti. Práci v neziskovom sektore je verný 20 rokov. Po skončení štúdia na Univerzite Georgea Washingtona, kde získal magisterský titul v latinskoamerických štúdiách, založil v roku 2002 organizáciu Kid Power. Organizácia poskytuje programy vzdelávania a zdravej výživy pre tisícky mladých ľudí z Columbijského okresu. Počas 10 rokov od založenia organizácia narástla a poskytuje služby tisícke mladých ľudí na pätnástich školách.

Ako dieťa túžil byť leteckým inžinierom. Bol presvedčený, že jeho úlohou je navrhnúť trvalé osídlenie na Marse. Ako siedmak na základnej škole vyhral vedeckú súťaž s projektom plne funkčnej Marťanskej kolónie. Nakoniec skončil v úplne inej oblasti. Verí však, že sny a túžba objavovať sú v živote veľmi dôležité. Žije vo Washingtone DC so svojou manželkou Erikou a synom Julianom.