Mimovládky v liste žiadajú Kisku, aby hovoril o ľudských právach
Dodržiavanie ľudských práv má byť podľa mimovládok témou stretnutí s predstaviteľmi štátov, ktoré ich porušujú.
BRATISLAVA. Viaceré mimovládne organizácie v stredu poslali prezidentovi Andrejovi Kiskovi otvorený list, v ktorom ho žiadajú, aby hovoril o ľudských právach.
Ako ďalej pre agentúru SITA uviedol riaditeľ Inštitútu ľudských práv (IĽP) Peter Weisenbacher, v liste ho organizácie žiadajú, aby na rokovaniach so zahraničnými predstaviteľmi neopomínal tému dodržiavania ľudských práv.
Prezident zvolený v priamej voľbe má mimoriadne silný mandát na to, aby na stretnutiach s predstaviteľmi štátov, ktoré ľudské práva porušujú, o týchto veciach hovoril. „Podobne ako genocídu a ďalšie závažné zločiny nemožno totiž podľa medzinárodného práva považovať za vnútornú záležitosť žiadnej krajiny,“ uviedol. Pod list sa podpísali okrem zástupcov inštitútu aj predstavitelia mimovládnych organizácií Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, Človek v ohrození, Nadácia Pontis, Inštitút pre verejné otázky (IVO) a Slovenská asociácia Falun Gong.
Text otvoreného listu pre Andreja Kisku je zverejnený na stránke www.changenet.sk, kde je možné ho podporiť podpisom. Gašparovič výzvy ignoroval. List prichádza podľa Weisenbachera presne päť rokov po tom, keď počas stretnutia čínskeho prezidenta Chu Ťin-tchaa s vtedajším slovenským prezidentom Ivanom Gašparovičom boli zadržaní viacerí ľudskoprávni aktivisti, ktorí sa snažili pokojnou formou apelovať na dodržiavanie ľudských práv v Číne. Keď sme v minulosti vyzývali Ivana Gašparoviča, aby otváral tému porušovania ľudských práv pri kontaktoch s predstaviteľmi nedemokratických režimov, ignoroval nás. Pevne verím, že aj toto sa príchodom Andreja Kisku do prezidentského paláca zmení,“ vyhlásil Ondrej Dostál z Konzervatívneho inštitút M. R. Štefánika, ktorý bol 18. júna 2009 medzi zadržanými.
Na zhromaždení 18. júna 2009, ktoré bolo zakázané mestskou časťou Bratislava – Staré Mesto, prišlo k potýčkam po tom, ako sa členovia čínskej delegácie a ďalší Číňania snažili slovenským aktivistom brať, ničiť a zatieňovať transparenty, pripomenul Weisenbacher. Niekoľko osôb sa ľahko zranilo, jednu aktivistku museli ošetriť. Zákaz v rozpore zo zákonom Súd neskôr rozhodol, že zhromaždenie na podporu ľudských práv v Číne bolo zakázané v rozpore so zákonom o zhromažďovacom práve a zákazom bolo porušené právo občanov pokojne sa zhromažďovať, uviedol Weisenbacher.
V kauze prišlo k pochybeniu aj zo strany súdu, ktorý o opravnom prostriedku proti zákazu zhromaždenia nerozhodol do troch dní, ako mu ukladá zákon, ale až po mesiaci, vysvetlil s tým, že porušenie práv zvolávateľa zhromaždenia Ondreja Dostála zo strany súdu konštatoval aj Ústavný súd. Proti postupu a nečinnosti polície pri útokoch Číňanov na slovenských občanov počas návštevy čínskeho prezidenta bolo podaných viacero podnetov a sťažností, voči nikomu však nebola vyvodená zodpovednosť, dodal na záver.