„Podnikatelia sa venujú rôznym oblastiam, fotografii, stolárstvu, šitiu, polygrafii či grafike. Niektorí si otvorili kadernícky salón, zlatníctvo, zámočníctvo, podporili sme aj nepočujúceho dídžeja, výtvarníčku a na Slovensku sa rozširuje aj úspešná sieť tzv. Deaf kebabov,“ uviedol programový manažér nadácie Juraj Récky.

Začínajúci nepočujúci podnikatelia dostali možnosť založiť si vlastný biznis po prvýkrát pred siedmimi rokmi cez program Nadačnéhofondu Telekom pri NadáciiPontis. Svoje podnikanie v rámci programu Hľadáme ďalší zmysel – Pre podnikanie sa doteraz pokúšalo rozbehnúť 52 nepočujúcich ľudí. Všetci absolvovali bezplatný kurz Ako začať podnikať, po jeho skončení vypracovali podnikateľský zámer a dostali aj nenávratnú finančnú podporu.

Podporení podnikatelia sa môžu aj po skončení programu obrátiť na odborníkov z rôznych oblastí v rámci podnikania. Najnovšie majú možnosť mať vedľa seba aj mentora, ktorý im pomáha posilňovať osobnostné a podnikateľské zručnosti. Každý rok majú možnosť si na spoločnom stretnutí vzájomne vymieňať svoje skúsenosti.

No aj napriek tomu, že ich podnikanie je úspešné, musia čeliť mnohým problémom. „Súvisí to s ich hendikepom, keďže väčšina počujúcich si neuvedomuje, akým nástrahám čelia. Niektorí napríklad nedokážu interpretovať zložité texty, komunikujú často inak ako počujúci,“ vysvetlil Récky. Mnohých trápi byrokracia na úradoch, čelia problémom pri oslovovaní nových klientov, silnej konkurencii, problémom je tiež predať svoj produkt či osobne a písomne komunikovať s počujúcimi

Z prieskumu, ktorý medzi nepočujúcimi podnikateľmi spravila NadáciaPontis, vyplýva, že všetci boli pripravení na rozbehnutie vlastného biznisu. Jeden z 52 opýtaných priznal, že na podnikanie pripravený nebol. „Vďaka nášmu prieskumu vieme, akým témam máme počas školení pre nepočujúcich podnikateľov venovať väčšiu pozornosť v nasledujúcich rokoch,“ dodal programový manažér nadácie Juraj Récky. Podnikatelia by viac uvítali rozvíjanie svojich podnikateľských zručností aj v oblasti komunikácie a marketingu či efektívnejšej komunikácii na úradoch.

Prístup k informáciám aj vzdelávaniu je pre nepočujúcich na Slovensku podľa NadáciePontis veľmi obmedzený. Existuje niekoľko škôl pre sluchovo postihnutých, ktoré im umožňujú pomerne malý výber profesií, najčastejšie sa opakujú povolania ako kaderníčka, stolár, krajčírka, murár či zlatník. Pre ľudí so sluchovým postihnutím je práve samozamestnanie prístupnejším spôsobom zaistenia príjmu ako zamestnanecký pomer, pretože komunikácia so zamestnávateľom je pre nich náročná a niekedy nezvládnuteľná. „Mnohí šikovní nepočujúci sú dlhodobo nezamestnaní, keďže sami sa k informáciám o iných formách podpory nevedia dostať,“ uzavrel Juraj Récky.