21. október 2012 – Je rozvojová pomoc v Afrike efektívna? Čo robia pre africký kontinent Slováci a Česi? Nadácia Pontis vydala knihu občianskeho aktivistu a publicistu Juraja Mesíka. Autor v knihe Obor a trpaslík: Slováci, Česi, perspektívy Afriky prináša  dlhoročné skúsenosti zo svojho pôsobenia vo viacerých afrických krajinách. Autor v nej reaguje na dôsledky potravinovej krízy, populačného rastu v krajine, ale aj na účinnejšie možnosti  slovenskej a českej rozvojovej spolupráce. Otázkami, ktoré v knihe kladie, chce motivovať čitateľov k spoluzodpovednosti za životy a perspektívy tých najchudobnejších.

Postrehy z Afriky

Pôsobenie Juraja Mesíka vo Svetovej banke vo Washingtone, kde sa podieľal na rozvojových projektoch, ho priviedlo do viacerých krajín západnej, južnej a východnej Afriky. Jeho skúsenosti a spomienky sú veľkým prínosom pre jeho knihu, ktorá vyšla v Nadácii Pontis.  „Táto kniha je mojím pokusom podeliť sa s čitateľmi na Slovensku a v Česku aspoň o niektoré postrehy a úvahy o tom, čo môžeme pre našich ďalekých blížnych reálne robiť, čo je nereálne, čo nemá zmysel a prečo by nám nemali byť krajiny a ľudia čierneho kontinentu ľahostajní,“ vysvetľuje autor v závere knihy, ktorý v súčasnosti prednáša o globálnych výzvach na Palackého univerzite v Olomouci a na Univerzite Komenského v Bratislave. 

Z knihy Obor a trpaslík

• Keby ma Mercy a Edith neboli už veľakrát počuli  rozprávať o zodpovednosti bohatších za slabších, o filantropii, o charite o mojom presvedčení, že na svete je viac dobrých ako zlých ľudí („…ale tí zlí sú lepšie organizovaní“  – pokračuje ruské príslovie, ktoré nielen Afričanom často citujem), asi by nasledoval skúmavý pohľad na moje temeno a hľadanie rohov satanových. Taký pohľad som nepostrehol, ale zneistenie sa dalo hmatať vo vzduchu.

• Pred niekoľkými rokmi Tomáš zdedil po babičke majetok v sume asi 100 000 korún a rozhodol sa ho použiť nevšedným spôsobom. Už dávnejšie predtým uvažoval o dobrovoľníctve v rozvojových krajinách, ale nemal naň čas ani financie. Keď v roku 2007 ukončil štúdium učiteľstva fyziky a technickej výchovy na Masarykovej univerzite v Brne, zrazu mal čas aj peniaze, a tak sa časť z nich rozhodol použiť na svoju prvú cestu do Kene. Pred ňou na internete prehľadal ponuky dobrovoľníctva v anglicky hovoriacich krajinách Afriky a narazil na dedinskú základnú školu v západnej Keni, ktorá hľadala učiteľov.

• Svet rozvojových MNO na Slovensku a v Česku nie je veľký, ale je dostatočne pestrý na to, aby sa o ňom dalo napísať dielo rozsahom presahujúce túto knihu. Každá z nich má svoju históriu, úspechy, zlyhania, lídrov a výrazné osobnosti a poučenia, ktoré stoja za to, aby boli zaznamenané a vypovedané. Príbeh každej z nich si zasluhuje rešpekt a úctu, a preto by akýkoľvek pokus o ich stručný popis bol nevyhnutne povrchný.