Petr Mareš je členom neziskovej organizácie NaZemi, kde sa venuje kampani za zlepšovanie pracovných a životných podmienok robotníkov v krajinách globálneho Juhu, z ktorých pochádza väčšina spotrebného tovaru určeného pre český, slovenský a európsky trh.  

NaZemi funguje v Brne od roku 2003. Zameriava sa na prepojenosť nášho spotrebného správania s problémami v krajinách globálneho Juhu a motivuje jednotlivcov, firmy a štáty, aby za tieto problémy prijali zodpovednosť. NaZemi prevádzkuje špecializovanú Fair Trade predajňu v  Brne a ich e-shop nájdete aj na webe.

Petr Mareš bude na Týždni zodpovedného podnikania v stredu 21. mája v bratislavskom Kontakte diskutovať o tom, či môže sila našich peňaženiek zmeniť svet k lepšiemu.

Ako sa nás, Čechov či Slovákov, týkajú pracovné podmienky ľudí v tzv. rozvojových krajinách? 

Väčšina tovarov našej každodennej spotreby sa k nám dováža z krajín globálneho Juhu. My o ich pôvode často vôbec nepremýšľame. Mnohí ľudia si nepripúšťajú, že naša spotreba a výroba tovarov spolu úzko súvisia. Do určitej miery sme za zlé pracovné podmienky a nízke platy robotníkov zodpovední. Nakupujeme bez toho, aby sme od firiem požadovali dodržiavanie základných princípov zodpovedného podnikania, ktoré považujeme v našich končinách za samozrejmé.

Ako spotrebitelia však môžeme situáciu meniť k lepšiemu. To je tiež jeden z dôvodov, prečo sa dlhodobo venujeme téme pracovných podmienok predovšetkým v krajinách globálneho Juhu, hoci si uvedomujeme, že k porušovaniu pracovných štandardov dochádza aj u nás.   

Máme vôbec záujem dozvedieť sa viac o tom, čo sa skrýva za našimi nákupmi?

Ľudia sa o pôvod tovarov zaujímajú čoraz viac. Dokazuje to i nedávna štúdia spoločnosti IPSOS, podľa ktorej vysoké percento spotrebiteľov zohľadňuje pri svojich nákupoch zodpovedné podnikanie firiem, teda aj environmentálne a sociálne dopady výroby.

Mnohí spotrebitelia tiež tvrdia, že sú ochotní si za tovary priplatiť, ak sú pri ich výrobe dodržiavané zákony a medzinárodné štandardy. V tejto súvislosti sú najcitlivejší mladí ľudia vo veku od 18 do 34 rokov. 

S akou odozvou sa stretávajú vaše kampane?

Verejnosť, ako aj médiá reagujú na naše kampane pomerne pozitívne. Napríklad do tretieho ročníka happeningu „Férové raňajky vo vašom meste“ sa minulý rok v máji zapojilo 86 miest a obcí. Ľudia v celej republike sa v jeden deň stretli na neformálnom pikniku, kde jasne vyjadrili svoje priority. Mimo iného i táto kampaň prispieva k nárastu spotreby Fair Trade produktov v Čechách.

Ako úspešnú hodnotíme aj kampaň „Ušili to na nás!“, ktorá je zameraná na výrobu oblečenia. Verejnosť vyzývame, aby podporovala medzinárodné petície požadujúce od odevných gigantov vyššiu mieru zodpovednosti v rámci vzťahov s dodávateľmi.

Čo si teda máme všímať pri nákupoch?

V prvom rade musím upozorniť na to, že v našom regióne nie je ponuka „etickejších“ alternatív dostatočná. V Českej republike si spotrebitelia môžu zakúpiť pomerne široký sortiment Fair Trade tovarov, hlavne potravín. Tieto produkty nájdete v mnohých obchodných reťazcoch, najmä vo veľkých mestách. Pri ostatných tovaroch, napríklad oblečení, elektronike či hračkách je to však oveľa zložitejšie. Zodpovednejších alternatív je veľmi málo a niektoré nie sú na našom trhu dostupné vôbec.

Preto je nutné pýtať sa predajcov na pôvod tovarov a na podmienky, v ktorých boli vyrobené. Často je to jediná možnosť, ako byť zodpovednejším. Zároveň môžeme dať svetovým značkám jasný signál, že nám záleží na dodržiavaní pracovných štandardov robotníkov, ktorí tovary priamo vyrábajú. Čím väčší tlak vyvolajú samotní zákazníci, tým viac budú firmy dbať na svoju zodpovednosť.

Alternatívou môže byť samozrejme i lokálna produkcia. Tá však  nie je schopná nahradiť všetky výrobky, bez ktorých sa subjektívne nezaobídeme. Preto je potrebné uvažovať aj o celkovej miere našej spotreby. Mali by sme si položiť otázku, či nekupujeme až príliš veľa príliš lacných výrobkov.

Slavomíra Urbanová, Nadácia Pontis/Business Leaders Forum