Centrum  environmentálnej a etickej výchovy Živica už od roku 2005 prevádzkuje ekoobchod aj bezplatnú ekoporadňu pre širokú verejnosť, kam môžu ľudia prísť, zatelefonovať či napísať e-mail so svojou otázkou týkajúcou sa domácej ekológie a zodpovednej spotreby. Tím Živice tiež vytvoril online Ekomapu, kde ľudia nájdu zaujímavé a užitočné eko-miesta, ako sú zberné dvory, cyklotrasy, vegetariánske reštaurácie či Zelené školy. Organizácia realizuje aj iné projekty týkajúce sa zodpovednej spotreby a alternatív, v rámci ktorých napríklad buduje komunitné záhrady, chová mestské včely a zavádza lokálnu doplnkovú menu v Bratislave a vo Zvolene.

Petra, aký je zodpovedný spotrebiteľ?

Zodpovedný spotrebiteľ premýšľa pri každom nákupe, ako aj pri každodennom využívaní vecí a služieb, rovnako ako pri „lúčení sa“ s nepotrebnými a nefunkčnými vecami. Vyberá si produkty, ktoré naozaj potrebuje a vyhýba sa impulzívnym nákupom a nákupom jednorazových produktov. Nakupuje výrobky, ktoré majú menší dopad na životné prostredie pri ich výrobe, preprave a likvidácii ako iné porovnateľné výrobky. Cestuje vlakom, MHD alebo bicyklom, nakupuje s vlastnou taškou, vyhýba sa lietaniu a lyžovaniu na umelo zasnežených svahoch:-). Zodpovedný spotrebiteľ kupuje čo najmenej spracovaných potravín, nakupuje základné suroviny a sám si z nich varí. Uprednostňuje nemateriálne zážitky, ako sú stretnutia s priateľmi či prechádzky v prírode pred uspokojovaním nudy nakupovaním.

Jeden z princípov zodpovednej spotreby je teda aj spotrebovať menej. Nie je však dobrovoľná skromnosť v čase krízy „klincom do rakvy“ pre firmy, ktoré potrebujú predávať, aby prežili?

Nastavenie ekonomiky na stále rastúcu spotrebu je „cestou do pekla“. Pokiaľ nezmeníme túto paradigmu, tak planétu za chvíľu doslova „prežerieme“. Každá kríza je veľkým darom a šancou poučiť sa z nej a hľadať nové riešenia. Na Slovensku napríklad ešte stále nevyužívame potenciál zamestnanosti a ziskov zo zhodnocovania odpadov – zatiaľ čo susedné Rakúsko využíva až 60% odpadov, Slovensko necelých 10%.  Okrem toho je veľký potenciál v určitých druhoch služieb, vo využívaní nášho prírodného bohatstva a vysokej biodiverzity. A ľudia si musia uvedomiť, že ak chceme umožniť prežiť aj ďalším generáciám, tak sa musíme uskromniť – žiadne technológie nás nespasia – jediná cesta je cesta šetrenia a návratu k jednoduchšiemu životu našich predkov. Často robievame na rôznych kurzoch a vyučovaní aktivitu o tom, ktoré tri veci sú pre účastníkov v živote najdôležitejšie a ešte tam nikto nikdy nedal nič materiálne … Nespomíname na to, aké auto sme mali alebo aký mobil sme dostali na Vianoce, ale na prvú lásku, výlet k moru či narodenie detí.

Fair Trade či inak certifikovaných výrobkov, ktoré by mali byť zárukou zodpovedného prístupu firmy, je na trhu len zlomok. Ako sa však v obchode správne rozhodnúť pri nákupe iných produktov – napríklad oblečenia, elektroniky alebo bankových či mobilných služieb?

Pri informovanom rozhodovaní spotrebiteľovi môžu pomôcť okrem eko-značiek aj internetové stránky venujúce sa problematike zodpovednej spotreby – napr. www.ekoporadna.sk či www.umenivybirat.cz Elektroniku si môže vybrať podľa stránky www.topprodukte.at alebo www.greenpeace.org/international/en/Guide-to-Greener-Electronics  Bankové služby sú trochu väčší problém, ale v okolitých štátoch už existujú tzv. etické banky, ktoré peniaze svojich klientov investujú do sociálnych a ekologických projektov – napr. Banca Etica (IT) či EthikBank (DE). Zodpovedný spotrebiteľ si pred nákupom urobí rýchly prieskum na internete a priebežne sa zaujíma o problematiku. Dnes už nie je problém nájsť dostatok dôveryhodných zdrojov, či nechať si zdarma poradiť v ekoporadni.

Samotný koncept Fair Trade má aj mnohých kritikov – podmienka práce v komunitách diskvalifikuje samostatne hospodáriacich roľníkov; proces certifikácie je prísny a byrokratický a najmä – tieto výrobky sú omnoho drahšie a mnoho spotrebiteľov je presvedčených, že za vysokou cenou stoja vysoké marže distribútorov/obchodníkov..

Každá alternatíva má svoje negatíva a pozitíva, všetko má svojich priaznivcov i odporcov. Fair Trade je jednou z prvých a veľmi úspešných alternatív k tvrdému komerčnému obchodu. Zatiaľ neexistuje lepšia fungujúca alternatíva ako ukázať, že spotrebiteľ je ochotný platiť viac nielen za kvalitu, ale aj za dôstojné podmienky producentov a citlivé zaobchádzanie so životným prostredím. Je pravda, že cena je daná iba pre producentov, ďalej už sú marže podľa uváženia obchodníkov. Je však na spotrebiteľovi, aby si Fair Trade výrobok kúpil tam, kde má istotu, že marža je primeraná a zisk putuje na ďalší rozvoj Fair Trade a ochranu životného prostredia, prípadne na iné sociálne projekty.

Niektoré pravidlá zodpovednej spotreby sú vo vzájomnom konflikte – napríklad Fair Trade versus lokálna produkcia. Je lepšie kúpiť si ne-organické víno od domáceho výrobcu alebo Fair Trade bio víno z Južnej Ameriky?

Áno, ten konflikt tu je. Ak môžete, tak nakupujte iba tie Fair Trade výrobky, ktoré sa u nás nedajú dopestovať – kakao, kávu, čaj, čokoládu. Med či víno je najlepšie nakupovať od lokálnych pestovateľov. Dovoz je pri Fair Trade výrobkoch problém, preto treba vždy uprednostniť lokálnu produkciu od našich drobných pestovateľov. Aj pri lokálnej produkcii však treba rozmýšľať. Výskumy ukázali, že najviac negatívneho dopadu pri produkcii najmä mäsa a mliečnych výrobkov (až 80%) vznikne ešte na farme, kde sa produkuje. Iba zvyšných 20% pripadá na distribúciu a likvidáciu. Životnému prostrediu preto paradoxne viac pomôžete tým, že si raz-dva krát týždenne dáte vegánsky deň (bez mäsa a mliečnych výrobkov), ako keď nakúpite lokálne.

Až 86 % Slovákov v nedávnom prieskume Eurobarometer tvrdí, že by bolo ochotných zaplatiť viac za ekologickejšie výrobky. To je veľmi vysoký podiel. Pociťujete za posledné roky nárast záujemcov vo vašej ekoporadni či nárast kupujúcich v ekoobchode?

Určite pociťujeme zmenu nastavenia spoločnosti. Najmä mladé mamičky a babičky prichádzajú hľadať zdravšiu alternatívu pre svoje deti a vnúčatá. Je k dispozícii viac informácií a tak ľudia hľadajú cenovo a kvalitatívne dostupné alternatívy. Sú ochotní kúpiť si radšej menej, ale kvalitnejších vecí, čo je dobré nielen pre zdravie, ale aj pre životné prostredie.

Za rozhovor ďakuje Ivana Kullová, Nadácia Pontis