http://style.hnonline.sk/c1-55526150-slovensko-ma-unikat-prejdete-ho-aj-poslepiacky

Možno ste ich zazreli aj vy. Netypickú štvoricu bolo tento týždeň možné postupne stretnúť v Košiciach, Poprade, Liptovskom Mikuláši, Trenčíne a Žiline: dvaja muži, dve ženy, každý so psom na vôdzke, kráčajúci v rade za sebou bez prestávky aj v najhustejšom daždi. „Museli sme vydržať – cestu k úkrytu sme totiž nemali nahratú v diktafóne,“ vysvetľuje s veselým tónom v hlase Róbert Cielontko, jeden z účastníkov jedinečného projektu „Nevidím, ale na Slovensku sa nestratím“, ktorý sa včera na obed skončil úspešným návratom do Bratislavy. Vodiaci pes, slepecká palička a presný opis trasy na diktafóne: to bolo všetko, čo Eve Baránikovej, Andrei Kujovičovej, Róbertovi Cielontkovi a Jurajovi Prágerovi slúžilo na orientáciu v úplne neznámom teréne. „Berieme to ako výzvu,“ zhodli sa ešte pred cestou.

Ich šesťdňový pochod bol v istom zmysle priekopnícky. „Ešte sa nestalo, že by nevidiacich vypravili na takúto cestu len na základe inštrukcií a s vodiacimi psami,“ vyjadrila sa Jarmila Virágová, riaditeľka Výcvikovej školy pre vodiacich psov z Únie nevidiacich a slabozralých Slovenska.Špeciálnu nahrávku s inštrukciami pred cestou pripravovali asi 200 hodín, štvorica si presun na základe tejto sluchovej pomôcky skúšala pred veľkou cestou v dôverne známych priestoroch bratislavských ulíc. Úspešný návrat naznačuje, že takýto samostatný „výlet“ bez dodprovodu vidiacich by si mohli v dohľadnej dobe vyskúšať aj ďalší ľudia so zrakovým postihnutím.Cesta sa mohla zrealizovať vďaka Dobrej Krajine, darcovskému portálu Nadácie Pontis a tiež výťažku z minuloročného Vianočného bazáru chalaňov, ktorý organizovala štvorica známych hercov Juraj Kemka, Lukáš Latinák, Marián Miezga a Robo Jakab.

Príbehy nevidiacich

Eva Baraníková (29) 
Eva sa narodila so zrakovým postihnutím. Diagnostikovali jej sivý zákal a aby toho nebolo málo, v troch rokoch jej diagnostikovali aj zelený zákal a vysoký očný tlak. Navštevovala špeciálnu školu pre zrakovo postihnuté deti a neskôr vyštudovala špeciálnu pedagogiku pre zrakovo postihnutých a pedagogiku literatúry a slovenského jazyka na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Eva študovala aj angličtinu a štúdium ukončila na úrovni prekladateľky. Jej videnie bolo do roku 2007 relatívne stabilizované, jej stav sa však začal zhoršovať. Stala sa majiteľkou vodiaceho psíka Akida aj napriek dlhým úvahám, či takúto zodpovednosť zvládne. Zvláda ju však perfektne.

Andrea Kujovičová (41)
Andrea je mama 20-ročnej vysokoškoláčky. V roku 2000 jej diagnostikovali diabetes a takmer okamžite sa jej začal zhoršovať zrak. Dôvodom jej praktickej slepoty je diabetická retinopatia. Zrak sa jej zhoršoval postupne, v súčasnosti má iba svetlocit a obrysové videnie na vzdialenosť jedného metra. Jej cesta do tmy bola o to ťažšia, že mala výborný zrak. Neznášala pocit, že je na niekoho odkázaná pri pohybe. Dnes je šťastná majiteľka vodiaceho psíka Adelky. Pri prvom telefonáte o prechode cez Slovensko bola práve s priateľom nakupovať. Pamätá si, že stála medzi regálmi a nedokázala ani zaprotestovať. „Na jednej strane ma to lákalo. Myslela som si, že sa to vlastne ani nemusí zrealizovať a ak áno, tak dovtedy snáď získam nejaké skúsenosti. Mala som veľmi zmiešané pocity a neverila som si, že by som bola schopná niečo také absolvovať,“ povedala pred cestou Andrea, ktorá nikdy predtým nebola sama bez vidiaceho sprievodcu. Prvou príležitosťou boli tréningy v rámci projektu Nevidím, ale na Slovensku sa nestratím.

Róbert Cielontko (56)
Róbert j bol úplne zdravý až do roku 2005, kedy mu diagnostikovali diabetes. Zrak sa mu zhoršoval postupne a ako hovorí, pomaly si zvykal. O svojich pocitoch hovorí nerád, pretože pri predstave, že už nikdy nebude vidieť, mal tie najčernejšie myšlienky. Táto predstava sa stala realitou. Dôvodom bola diabetická retinopatia. Róbert v súčasnosti vôbec nevidí na ľavé oko a nemá ani svetlocit. Na pravé oko vidí na vzdialenosť asi jedného metra, aj to len obrysy. Nedávno mu kvôli chorobe museli amputovať prst na nohe. Nateraz sa podarilo stav stabilizovať. Róbert je šťastne ženatý. Lekár, ktorý ho operoval, jeho manželke prezradil, že keď sa po operácii prebral, prvé, čo sa spýtal bolo, či bude môcť chodiť so svojim vodiacim psom Aničkou. Róbert bral cestu ako výzvu. „Je to zvláštny pocit ísť bez doprovodu a chcem dokázať, že to zvládnem,“ vyjadril sa.

Juraj Práger (28)
Juraj je športovec a jeho vášňou je cyklistika. Bicykluje v tandeme venuje sa tomu aj súťažne. Jurajova slepota spočíva v odumieraní zrakového nervu. Presná príčina nie je známa. Prejavy sa začali už v detstve a tretiu triedu základnej školy už absolvoval ako ťažko zrakovo postihnutý v špeciálnej škole. Juraj začal neskôr študovať na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského špeciálnu pedagogiku a matematiku, ale pri predmete ako stereometria (priestorové útvary) už nestačila ani jeho predstavivosť. Štúdium musel ukončiť a začal študovať teológiu, ktorú v súčasnosti aj vyučuje. Juraj je majiteľom vodiaceho psa Arkusa. Cestovanie mu dáva možnosť spoznať nové miesta, zažiť niečo nové. „Toto spoznávanie bude zvláštne najmä tým, že na týchto miestach som bol ešte ako vidiaci. Chce si sám dokázať, že to dokážem,“ hovorí Juraj. Už sa stalo.