Slovenské pamiatky a kultúra, vzdelávanie a životné prostredie sú najhlavnejšie oblasti, ktoré firmy podporovali v minulom roku. Transparentnosť a boj proti korupcii podporovalo len minimum spoločností. Vyplýva to z Filantropickej mapy Slovenska, ktorú vytvorila Nadácia Pontis v spolupráci s oslovenými firmami.

Na Slovensku doteraz chýbal prehľad o tom, čo všetko firmy podporujú a ktoré sú najslabšie témy v oblasti firemnej filantropie. Nadácia Pontis spolu s  33 firmami pôsobiacimi na Slovensku vytvorila Filantropickú mapu Slovenska, ktorá približuje ich pomoc okoliu za rok 2012. „Mapa zahŕňa celkovú sumu vo výške takmer 14 miliónov eur. Podľa nášho odhadu predstavuje zhruba jednu tretinu celkových zdrojov, ktoré firmy, firemné nadácie a nadačné fondy venujú na verejnoprospešné účely,“ hovorí programový riaditeľ Nadácie Pontis Pavel Hrica. „Nie je to úplne presný celkový obraz, ale zatiaľ najvernejšia vzorka, akú sme na Slovensku mali,“ dodáva. Firmy do mapy zaznačovali nielen svoje finančné dary, ale aj hodnotu vecných a nefinančných darov a predovšetkým prostriedky z asignácie 2% z dane venované cez firemné nadácie a nadačné fondy. „Asignácia dane nie je filantropiou v pravom slova zmysle, ale keďže tvorí kľúčovú časť prostriedkov, ktoré firmy usmerňujú na verejnoprospešné účely, rozhodli sme sa ju do mapy zahrnúť,“ vysvetľuje Pavel Hrica.

Firmy podporovali kultúru a vzdelávanie

Najdôležitejšou témou v oblasti filantropie bola pre firmy kultúra a záchrana slovenských pamiatok, do ktorej vložili viac ako 3 milióny eur. To predstavuje 22 % z celkového objemu prerozdeľovaných prostriedkov. Za víťazstvom tejto témy sa skrývajú najmä dva faktory. Prvým je, že viaceré firmy podporovali rôzne aktivity v rámci programu Košice – Európske hlavné mesto kultúry. Druhým faktorom je program Obnovme si svoj dom, v ktorom spoločnosť SPP spolu s ministerstvom kultúry pomáhali zachraňovať kultúrne dedičstvo a pamiatky na Slovensku sumou 833 tisíc eur. Nízky počet silných donorov predznamenáva možný budúci prepad podpory v téme kultúry.

Takýto prepad by nemal hroziť pri podpore vzdelávania, do ktorého firmy vložili takmer 3 milióny eur. Na rozdiel od kultúry je vo vzdelávaní a výchove omnoho väčší počet veľkých i malých firemných darov, čo naznačuje stabilný výhľad podpory tejto témy. „Znamená to veľkú nádej pre Slovensko. Firmy by sa teraz mali snažiť zamerať na budovanie rôznych ostrovov kvality na školách. Tými môžu byť aktívna skupina študentov, angažované učiteľky či niekoľko aktívnych rodičov, ktorí môžu potiahnuť vpred celú inštitúciu,“ komentuje výsledok sociológ Martin Bútora.

Na treťom mieste skončila oblasť životného prostredia, ktorá predstavuje 18 % firemnej podpory. V rámci nej sa firmy zameriavajú najmä na zvyšovanie energetických úspor rôznych verejných inštitúcií, podporu zatepľovania, výmeny okien či starých plynových kotlov v mestách a obciach.

Riešenie rómskej otázky a korupcie zaostáva

Za vyrovnanú možno považovať podporu sociálnej starostlivosti (10 %), zdravia (9 %) a voľnočasového športu (7 %).

Medzi najmenej populárne témy, ktoré firmy podporujú, patrí riešenie rómskej otázky, utečencov či iných marginalizovaných skupín (2 %). Vzhľadom na to, že napríklad integrácia Rómov patrí k najzávažnejším spoločenským problémom, je nízka podpora tejto témy zo strany firiem mimoriadne kritická. Podpora projektov, ktoré napomáhajú ekonomickému rozvoju a vzniku sociálnych startupov predstavuje len 1 % celkového koláča a je tiež na okraji záujmu. „Zaujalo ma aj 1 % pre humanitárnu pomoc. V Holandsku a ďalších západných krajinách ide väčšina firemnej filantropie za hranice, veľakrát najmä v humanitárnej oblasti. Ukázalo sa, že pre firmy na Slovensku je podpora smerom do zahraničia úplne zanedbateľná,“ skonštatoval holandský odborník na filantropiu Peter Scholten.

Úplne najviac sa firmy vyhýbali téme odstraňovania korupcie a posilňovaniu transparentnosti (0,3 %). „Na rozdiel od minulosti tu už vidíme prvé pokusy firiem riešiť aj túto tému. Vo vnímaní verejnosti je pritom treťou najurgentnejšou hneď za riešením nezamestnanosti a sociálnych otázok,“ analyzoval výsledok Martin Bútora. „Ľudia vnímajú, že korupcia sa dnes týka všetkých strán spektra. Želajme si, aby si stále viac firiem uvedomovalo svoju spoluzodpovednosť za nápravu v tejto oblasti,“ dodal.

SPP je najväčším podporovateľom komunity

Výsledná mapa ukázala dôležitosť Slovenského plynárenského priemyslu, ktorý je najväčším firemným darcom a zároveň najväčším poukazovateľom 2 % z dane. Aj keď mapa zahŕňa darcovstvo a asignáciu až 33 najvýznamnejších firiem, spomedzi nich tvoria prostriedky SPP vo výške 4,5 milióna eur celú tretinu. Strategické darcovské témy SPP tak významne vplývajú na celkové výsledky. Napríklad len aktivity Ekofondu SPP tvoria väčšiu polovicu filantropickej mapy v oblasti životného prostredia. „Treba si počkať, čo budú znamenať nedávne zmeny vo vlastníckej štruktúre SPP pre objem firemnej filantropie na Slovensku,“ konštatuje Pavel Hrica z Nadácie Pontis. Ako ďalší najvýznamnejší hráči v podpore okolia sa ukázali Slovenské elektrárne (1,1 mil. eur), ZSE (1,1 mil. eur) a Orange Slovensko (980 tis. eur).